Smrek obyčajný
| Smrek obyčajný | ||
|---|---|---|
 |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Plantae | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta | |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta | |
| Skupina | Nahosemenné Gymnospermae | |
| Oddelenie | Borovicorasty Pinophyta | |
| Trieda (classis) | Ihličnany Pinopsida | |
| Čeľaď (familia) | Borovicovité Pinaceae | |
| Rod (genus) | Smrek Picea | |
| Druh (species) | Smrek obyčajný Picea abies | |
| Vedecký názov | ||
| Picea abies L., 1881 |
||
| Rozšírenie | ||
Výskyt Smreku obyčajného
|
||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Smrek obyčajný (Picea abies) je ihličnatý strom z čeľade borovicovité (Pinaceae). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku. Na rozdiel od jedle bielej (Abies alba), ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice. Obrastaju celý konárik.
Obsah |
Vzhľad[upraviť]
50-70 metrov vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1-1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2-2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.[1][2][3][4][5]
Ekológia[upraviť]
Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný k vývratom. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1500-1550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[6] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.
Využitie[upraviť]
- Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
- Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
- Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nieje príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
- Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
- Drevo je hlavným produktom smreku. Využívá sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina patrí spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom k zastúpeniu smreku v stredoeurópskych lesoch a jeho dobrým produkčným vlasnostiam je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a v Českej republike.[7]
Synonymá[upraviť]
- Pinus abies Linné, 1753
- Picea rubra Hill., 1757
- Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824
- Pinus excelsa Lam., 1779
- Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
- Picea excelsa (Lam.) Link, 1841
Najstarší klon na svete[upraviť]
Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreku obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.[8]
Avšak klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.[9][10][11]
Galéria[upraviť]
-
Šiška a semená
-
Kôra mladého smreku
-
Kôra starého smreku
-
Hálky Kôrovnice smrekovej
-
Old Tjikko je najstarší smrek obyčajný na svete, podľa jeho koreňového systému
Referencie[upraviť]
- ↑ Farjon, A. (1990). Pinaceae. Drawings and Descriptions of the Genera. Koeltz Scientific Books ISBN 3-87429-298-3.
- ↑ Rushforth, K. (1987). Conifers. Helm ISBN 0-7470-2801-X.
- ↑ Gymnosperm Database: Picea abies
- ↑ Conifer Specialist Group. Picea abies [online]. Červený zoznam IUCN. IUCN, [cit. 2012-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Den Virtuella Floran: Picea abies distribution (in Swedish, with maps)
- ↑ United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [1] Retrieved on 18 November 2009.
- ↑ http://lesprace.silvarium.cz/content/view/2367/192/
- ↑ Umeå University Press Release: World’s oldest living tree discovered in Sweden. April 16, 2008.
- ↑ Quaking Aspen by the Bryce Canyon National Park Service
- ↑ Genetic Variation and the Natural History of Quaking Aspen, Mitton, J. B. & Grant, M. C. (1996). BioScience 46 (1): 25-31.
- ↑ Swedish Spruce Is World's Oldest Tree: Scientific American Podcast
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrek obyčajný
Wikidruhy ponúka informácie na tému Smrek obyčajný
