Pôda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov (tvoriace humus), živou zložkou (tzv. edafón) sú korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám, t.j. má produkčnú funkciu.

Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z najvrchnejšej časti pedosféry obsahujúci materskú horninu (substrát)

Faktory, ktoré ovplyvňujú vlastnosti pôdy sú:

1. horniny
2. klimatické činitele
3. geografické činitele (nadmorská výška, sklon reliéfu a pod.)
4. rastliny a živočíchy (tvorba humusu)
5. podzemné a povodňové vodstvo (celoročne, alebo často zmáčané pôdy)
6. človek (hnojenie, zavlažovanie, odlesňovanie)

Obsah 1 Využitie pôdy 2 Delenie pôd 3 Pôdotvorné činitele 4 Iné projekty

[upraviť] Využitie pôdy

• Pôda je základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.
• Ovplyvňuje hydrologické pomery (akumuluje zrážkovú vodu)
• Podieľa sa spolu s rastlinstvom na regenerácii ovzdušia.

[upraviť] Delenie pôd

Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Podľa prevládajúcich pevných častíc a celkovej textúry sa pôdy rozdeľujú na tieto pôdne druhy:

• ľahké pôdy: piesočnaté pôdy
• stredne ťažké pôdy: hlinité pôdy
• ťažké pôdy: ílovité pôdy

Podľa podmienok vzniku, zväčša určeného materskou horninou, na ktorej vzniká, je charakteristická svojim pôdnym profilom, zloženým z viacerých horizontov. Rozlišujú sa tak tieto pôdne typy:

• červeno-žlté pôdy rovníkových a tropických lesov tzv. (feralitné pôdy), kde prebieha feralitizácia (obohacovanie o oxidy železa a hliníka), typická pre ekvatoriálne a tropické podnebie
• červené pôdy saván, v ktorých prebieha feritizácia - oželeznenie
• púštne pôdy, charakteristické obsahom piesku, alebo štrku, v hlinitých púšťach aj hliny; často na nich prebieha proces dezertifikácie
• rendziny vznikajú na vápnitých horninách
• žltozeme a červenozeme subtropických lesov, prebiehajú tu podobné procesy ako feralitizácia
• gaštanové pôdy, vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach, sú typické plytkou vrstvou humusu
• černozeme, vznikajú na vlhších stepiach s vyššími porastami tráv, hromadí sa tu najkvallitnejší humus
• hnedozeme, vznikajú na sprašiach, typické sú slabým procesom illimerizácie
• hnedé lesné pôdy (kambizeme), vznikajú v listnatých lesoch mierneho pásma
• pozdolové pôdy vznikajú v miernom až chladnom pásme v oblasti ihličnatých lesov, kde kyseliny z opadaného ihličia rozkladajú materskú horninu, tzv. podzolizačný proces
• tundrové pôdy, prípadne pôdy vysokohorských oblastí (rankre) v chladných oblastiach s riedkou vegetáciou

[upraviť] Pôdotvorné činitele

• Materská hornina
• Podnebie
• Živé organizmy
• Reliéf
• Čas
• Výška hladiny podzemnej vody

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o pôda
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému pôda