Pôda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Pôda pozri Pôda (rozlišovacia stránka).
Členenie pôdnych horizontov

Pôda je najvrchnejšia časť zemskej kôry, ktorá vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu. Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov (tvoriace humus), živou zložkou (tzv. edafón) sú korene rastlín, mikroorganizmy a drobné živočíchy. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov. Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám, t. j. má produkčnú funkciu.

Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z najvrchnejšej časti pedosféry obsahujúci materskú horninu (substrát)

Faktory, ktoré ovplyvňujú vlastnosti pôdy sú:

  1. horniny
  2. klimatické činitele
  3. geografické činitele (nadmorská výška, sklon reliéfu a pod.)
  4. rastliny a živočíchy (tvorba humusu)
  5. podzemné a povodňové vodstvo (celoročne, alebo často zmáčané pôdy)
  6. človek (hnojenie, zavlažovanie, odlesňovanie)

V slovenskej legislatíve je pôda definovaná ako prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín[1]. Poľnohospodárska pôda je produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty[1].

Využitie pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Zloženie pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Pôda pozostáva z viacerých zložiek. 50% tvorí voda a pôdny roztok a 50% tvorí minerálny organický podiel. Na vytváraní pevnej časti pôdnej hmoty sa zúčastňuje minerálny podiel a organický podiel. Minerálnu zložku tvoria vyvreté horniny, usadené horniny a premenené horniny. Organickú zložku (1-5% pôdy) tvoria živé rastliny a živočíšne organizmy a neživá organická hmota. Navzájom sa obmieňajú.

Delenie pôd[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdy možno rozdeliť podľa rôznych kritérií. Podľa podmienok vzniku, zväčša určeného materskou horninou, na ktorej vzniká, je charakteristická svojim pôdnym profilom, zloženým z viacerých horizontov. Rozlišujú sa tak tieto pôdne typy:

Podľa prevládajúcich pevných častíc a celkovej textúry sa pôdy rozdeľujú na tieto pôdne druhy[2]:

ZlozeniePody.jpg
Zrnitostná skupina Pôdne druhy (triedy) Zastúpenie určujúcich zrnitostných frakcií
Ľahká Piesočnatá 85 % a viac piesok; prach a 1.5 násobok ílu neprevyšuje 15 %
Hlinitopiesočnatá 85-90 % piesok, prach a 1.5 násobok ílu nie je menší ako 15 % alebo 70-85 % piesok, prach a dvojnásobok ílu neprevyšuje 30 %
Stredná Piesočnatohlinitá 20 % a menej íl; prach a dvojnásobok ílu presahuje 30 % a 52 %

a viac piesok alebo < 7 % íl, < 50 % prach, 43-52 % piesok

Hlinitá 7-27 % íl, 28-50 % prach a < 52 % piesok
Prachovitohlinitá 50 % a viac prach a 12-27 % íl, alebo 50-80 % prach a < 12 % íl
Prachovitá 80 % a viac prach a < 12 % íl
Piesočnatoílovito-hlinitá 20-35 % íl, < 28 % prach a 45 % a viac piesok
Ílovitohlinitá 27-40 % íl a 20-45 % piesok
Prachovitoílovito-hlinitá 27-40 % íl a < 20 % piesok
Ťažká Piesočnatoílovitá 35 % a viac íl a 45 % a viac piesok
Prachovitoílovitá 40 % a viac íl a 40 % a viac prach
Ílovitá 40 % a viac íl, < 45 % piesok a < 40 % prach

Pôdotvorné činitele[upraviť | upraviť zdroj]

Refererencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Zákon č. 220/2004 Z. z. Zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy -
  2. Fulajtár, E., 2006: Fyzikálne vlastnosti pôdy. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 141 s.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]