Koreň (botanika)
Koreň (po lat.: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém. Nikdy nenesie listy.
Obsah |
[upraviť] Funkcie
- mechanická funkcia - upevňuje rastlinu v pôde
- vyživovacia funkcia - vyživuje rastlinu čerpaním vody z pôdy, v ktorej sú anorganické látky
- metabolická funkcia - chemicky sa tu upravujú minerálne látky a syntetizujú rastové látky
- vodivá funkcia - rozvoz látok pomocou cievnych zväzkov
- zásobná funkcia - zásobuje rastlinu
- rozmnožovacia funkcia - nepohlavné rozmnožovanie
Ak korene vykonávajú aj inú funkciu, ktorej sa prispôsobili tvarom a stavbou, nazývame ich metamorfované korene (metamorfózy koreňov).
[upraviť] Metamorfózy koreňov
- zásobné korene
- oporné korene
- dýchacie korene
- vzdušné korene
- zaťahovacie korene
- parazitické korene
- symbiotické korene
[upraviť] Tvary koreňa
- niťovitý koreň-napr.mak
- valcovitý koreň-napr.chren
- kužeľovitý koreň-napr.mrkva,petržlen
- vretenovitý koreň-napr. georgina
- repovitý koreň-napr.repa
- srdcovitý koreň-napr.
- kolovitý koreň-napr.
[upraviť] Koreňové sústavy
[upraviť] Alorízia (pravá koreňová sústava)
Hlavný koreň po celý život rastliny pretrváva, mohutne sa vyvíja a rozkonáruje, bočné korene neprerastajú hlavný koreň. Takouto koreňovou sústavou sa vyznačujú nahosemenné rastliny a väčšina dvojklíčnolistových rastlín.
[upraviť] Homorízia (nepravá koreňová sústava)
Ak hlavný koreň zakrpatie a je nahradený vedľajšími koreňmi, tvoria sa tzv. zväzkovité korene. Sú to napr. papraďorasty, jednoklíčnolistové rastliny.
[upraviť] Anatómia koreňa
[upraviť] Stavba vegetačného koreňa
Tvoria ho meristematické bunky a rozlišujeme na ňom 3 oblasti (zóny):
- meristematická oblasť (pásmo tvorby buniek) - bunky sa tu intenzívne delia
- predlžovacia oblasť (rastové pásmo) - bunky sa zväčšujú a rastú v smere pozdĺžnej osi (rast koreňa)
- Diferenciačné oblasť - bunky sa tu špecializujú na vykonávanie funkcií
[upraviť] Koreňová čiapočka (kalyptra)
Chráni koreňový vrchol. Umožňuje prenikanie koreňa medzi častice vylučovaním polysacharidového slizu. Koreňová čiapočka sa podiela aj na regulácii pozitívne geotropického rastu koreňa tj. v smere zemskej tiaže. Nachádza sa tu zvláštny útvar - stĺpik (columella), v ktorom je umiestnený statolitový aparát (presýpací škrob), ktorý podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže.
[upraviť] Prvotná stavba koreňa
[upraviť] Koreňová pokožka (rizoderma)
Tvoria ju tenkostenné bunky usporiadané v jednej vrstve bez kutikuly a prieduchov. Vychádzajú z nej koreňové vlásky (rhiziny), ktoré zväčšujú sací povrch koreňa.
[upraviť] Prvotná koreňová kôra (cortex)
Tvorená je živými parenchymatickými bunkami a môže obsahovať sklerenchým, aj kolenchým. Má tri vrstvy:
- vonkajšia vrstva - po odumretí pokožky preberá funkciu krycieho pletiva
- stredná vrstva - tvoria ju parenchymatické bunky
- vnútorná vrstva - zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od kôry
[upraviť] Stredný valec (stele)
Tvorený jednou alebo niekoľkými vrstvami parenchymatických pletív - pericyklom. V priebehu vývoja sa z neho vytvárajú bočné korene. Nachádzajú sa tu cievne radiálne zväzky a vo vnútri môže byť stržeň a stržňové lúče.
[upraviť] Druhotná stavba koreňa
Nachádza sa len u tých rastlín, u ktorých kambium produkuje druhotné drevo a lyko.
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Koreň
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koreň (botanika)
