Strom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Strom pozri Strom (rozlišovacia stránka).
Borovica lesná (Pinus sylvestris) - príklad ihličnatého stromu
Dub letný (Quercus robur), príklad listnatého stromu

Strom je rastová forma cievnatých rastlín. Zaraďuje sa medzi dreviny, čiže rastliny s trvácimi drevnatými stonkami a obnovovacími púčikmi umiestnenými nad vrcholom pôdy. Stonky stromov sú celé drevnaté a od krov sa líšia tým, že sa rozkonárujú až v určitej výške nad povrchom pôdy.

Nadzemná časť stromu sa skladá z kmeňa, ktorý sa v určitej výške nad zemou delí na jednotlivé vetvy. Horná časť stromu, kde dochádza k vetveniu, sa nazýva koruna. Listy stromov sa zakladajú tesne pod vrcholom a po dorastení listu meristematické (delivé) pletivo zaniká, zatiaľ čo v stonkách a koreňoch pretrváva. Veľkosť listov je teda obmedzená, veľkosť stoniek a koreňov u stromov neobmedzená. Teoreticky môžu teda stromy rásť donekonečna, ale pod vplyvom parazitov a ťažby dreva trvá ich život priemerne desaťročia, storočia, len vo výnimočných prípadoch tisícročia.

Všetky stromy sú suchozemské a fotoautotrofné rastliny, čo znamená, že ich výživa prebieha vďaka fotosyntéze. Mnohé však žijú v symbióze s inými organizmami, hlavne hubami. Podľa stavby listu sa tradične delia na ihličnaté - zástupcovia triedy Pinophyta a listnaté - väčšinou zástupcovia Magnoliophyta. Toto delenie však nie je presné, lebo aj ihlica je list. Rovnako nepresné je aj ďalšie delenie na opadavé a neopadavé, pretože aj ihlice opadávajú, aj keď väčšinou nie každý rok. Stromy majú dôležitý hospodársky význam, predovšetkým tvorbou dreva, iné sú pestované pre ich plody, alebo estetickú funkciu.

Rast a vývin[upraviť | upraviť zdroj]

Ontogenéza stromu začína najčastejšie zygotou, bunkou vzniknutou splynutím dvoch pohlavných buniek. Niektoré stromy sa však rozmnožujú vegetatívne, napríklad poliehavými výhonkami. Zygota sa postupne delí a vzniká embryo. Rýchlosť jeho vývinu závisí aj na vonkajších podmienkach, pri drevinách trvá v priemere viac než rok. Embryo je ukryté v semene, ktoré mu poskytuje ochranu, výživu a nezriedka (napr. u javorov) sa podieľa aj na jeho rozšírení. Stromy majú veľkú nadprodukciu semien - napríklad breza vysadená na ploche jedného hektára vyprodukovala až 103 miliónov semien. Niektoré dlhovekejšie rastliny ich však vyprodukujú podstatne menej, napríklad dub len 250 000. Klíčivosť semena je takisto ovplyvnená nielen druhom dreviny, ale aj vonkajšími podmienkami. Niektoré semená (napr. topoľa) sú schopné vyklíčiť hneď po dozretí, iné potrebujú najprv istý čas vegetovať vo vhodnom prostredí.

Po vyklíčení sa na výhonku nad povrchom pôdy objavia najprv útvary známe ako klíčne listy. Pri ihličnatých stromoch je klíčnych listov viacero a majú ihlicovitý tvar. Všetky listnaté stromy sú dvojklíčnolistové, preto sa u nich objavujú dva klíčne listy. Klíčne listy sú často tvarovo odlišné od obyčajných, tzv. asimilačných listov, ktoré sa objavia až neskôr.

Charakteristickým znakom mladých drevín je intenzívny výškový rast. Ten môže byť nepretržitý - počas celého roka, alebo s prestávkami v obdobiach vegetačného pokoja. Najviac novej hmoty pribúda vo dne (66 %), zvyšok v noci (34 %). Najintenzívnejší rast vykazujú stromy zhruba v desatine svojho života, potom sa začína postupne spomaľovať. Keďže stromy sú dlhoveké, pohlavne dozrievajú neskôr ako krátkoveké rastliny. Pomaly rastúce druhy začnú prvýkrát plodiť až v tridsiatom-štyridsiatom roku života, buk a jedľa takmer až v päťdesiatom roku. Nie všetky druhy kvitnú a plodia každý rok, závisí to od ich druhu, ale aj od podmienok okolia, medzi ktoré patrí znečistenia prostredia. Napríklad hrab alebo jarabina kvitnú a plodia každý rok, smrek raz za tri až štyri roky, dub za päť až šesť rokov a buk raz za šesť až osem rokov. Kvety stromov možno zjednodušene rozdeliť na vetroopelivé a hmyzoopelivé. Ihličnany netvoria pravé kvety a mechanizmus ich oplodnenia je odlišný ako u listnatých rastlín.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]