Drevo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kresba dreva
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Drevo pozri Drevo (rozlišovacia stránka).

Drevokmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene). Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunaté stromy alebo ihlancovité stromy.

Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria ročné kruhy.

Poloha dreva v stonke a časti dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:

  • kôra : krycie pletivo
  • lyko : vodivé pletivo, presnejšie sitkovice
  • kambium (miazgový kruh): delivé pletivo
  • drevo:
    • vodivé pletivo, presnejšie cievy a cievice
    • výstužné pletivo (sklerenchymatické vlákna), presnejšie libriformové vlákna u listnatých a letné cievice u ihličnatých drevín
    • zásobné pletivo (parenchymatické vlákna)
  • stržeň: zásobné pletivo

Drevo (lyko je z felogenu) vzniká z kambia. Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.

Z hľadiska veku má drevo tieto časti:

  • jadro (staršia, vnútornejšia časť, často tmavšia)
  • beľ (mladšia, vonkajšia časť)

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:

  • makroskopická štruktúra – úroveň čistého dreva, ročných kruhov..
  • mikroskopická štruktúra – úroveň buniek..
  • submikroskopická štruktúra – stavba bunkovej steny dreva..
  • chemická štruktúra – celulóza, hemicelulóza, lignín..

Makroskopická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:

  • usporiadanie anatomických elementov (buniek v dreve)
  • morfológia
  • extraktívne látky (farba)
  • smer prerezávania buniek (rez)

Stržeň[upraviť | upraviť zdroj]

Biologický stred (nie vždy aj geometrický). Pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ)

Stržňové lúče[upraviť | upraviť zdroj]

V priečnom reze strom vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeň. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.

Stržňové škvrny[upraviť | upraviť zdroj]

Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch roku Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia. Častý výskyt: Br, Jv, Tp, Vr,Čr, Bt

Ročný kruh[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: ročný kruh

Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok= vegetačné obdobie (rastie)+ vegetačný pokoj (odpočíva).

Vegetačné obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Menia sa podmienky: vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu.V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek. U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy.

  • jarné drevo- svetlé, skoré, vodivé (prúdi ním voda z koreňov do koruny), redšie, tvorí sa v prvej polovici vegetačného obdobia
  • letné drevo- tmavé, neskoré, 3x hustejšie ako jarné, pevnejšie tvrdšie, tvorí sa v druhej polovici vegetačného obdobia, letné drevo má vyššie hodnoty fyziologických a chemických vlastnosti, preto pre kvalitu dreva je rozhodujúcu absolútna šírka LD a aj % jeho zastúpenia v RK. Drevo ihličnatých stromov obsahuje 30 – 45 % LD v RK, drevo listnatých stromov obsahuje 30 – 45 %.

Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý (u Smc výrazná heterogenita) a u listnatých drevín pozvoľný.

Beľ, zrelé drevo, jadro[upraviť | upraviť zdroj]

  • beľ – fyziologicky aktívna časť kmeňa so živými bunkami a vodivou funkciou
  • jadro – stredová, farebne odlíšená, neaktívna zóna s mŕtvymi bunkami. Plní len statickú funkciu.
  • zrelé drevo – stredová, farebne odlíšená zóna s čiastočne živými bunkami

Živicové kanáliky[upraviť | upraviť zdroj]

Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek... Podľa umiestnenia sa delia na:

  • horizontálne
  • vertikálne

Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živ. kanáliky), 1 % borovica

Cievy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.

  • jarné drevo – priemer ciev 0,2 – 0,4 mm
  • letné drevo – priemer do 0,1 mm

Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.

Farba dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Závisí od: druhu dreviny (beľová, jadrová..),čerstvosti rezu (napr. jelša sa dlhšie po spílení sfarbí na oranžovo), vlhkosti dreva, technologického spracovania (sušenie, parenie, termowood, povrchové úpravy)

Vôňa dreva[upraviť | upraviť zdroj]

  • živicová – smrek, borovica, smrekovec
  • kyslá – jedľa
  • horká – jadrové dreviny (duby, agát, orech...)
  • plesňová – breza, lipa

Hustota, tvrdosť dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.

  • ľahké drevo: 300 – 450 kg/m3
  • stredne ťažké drevo: 450 – 650 kg/m3
  • ťažké drevo: 650 – 800 kg/m3

Tvrdosť je úmerná hustote dreva

Delenia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa druhu dreviny[upraviť | upraviť zdroj]

Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:

  • beľové (javor, jeľša, hrab, breza..)
  • jadrové (dub, brest, agát, jaseň, čerešňa, orech, topoľ, vŕba..)
  • zrelodrevné (buk, lipa..)

alebo

Podľa krokov výroby[upraviť | upraviť zdroj]

Po spílení sa strom upravuje na :

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.

Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.

Má rôzne farby podľa druhu stromu.

Fichte Holz.JPG Kiefer Holz.JPG Kirschbaum Holz.JPG
drevo zo smreka drevo z borovice drevo z čerešne
Palisander,Santos Holz.JPG Alnus glutinosa wood tangent section 1 beentree.jpg Fagus sylvatica wood tangent section 1 beentree.jpg
drevo z palisandra drevo z jelše drevo z buka

Prehľad drevín[upraviť | upraviť zdroj]

vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de
druh dreva hustota dreva
(kg/m³)
koeficient zoschnutia pevnosť (N/mm²) E-Modul
(N/mm²)
trieda odolnosti
DIN EN 350-2
radial tangen. ťah (axial) tlak (axial) ohyb (krížom) posuv (axial)
smrek 470 0,15 0,32 80 40 68 7,5 10.000 4
borovica 520 0,15 0,30 100 45 80 10 11.000 3 – 4
Smrekovec 590 0,20 0,44 105 48 93 9 12.000 3 – 4
Breza 650 - - 137 60 120 12 14.000 5
Buk 690 0,19 0,34 135 60 120 10 14.000 5
Dub 670 0,15 0,26 110 52 95 11,5 13.000 2
jaseň 690 0,19 0,34 130 50 105 13 13.000 5
agát 730 - - 148 60 130 16 13.500 1 – 2
mahagon sipo 590 0,22 0,25 110 58 100 9,5 11.000 2
Azobé 1060 0,32 0,42 180 95 180 14 17.000 1

Zosychanie dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva pri sa zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]