Krytosemenné rastliny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Magnoliophyta)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Cievnaté rastliny
Nymphaea alba.jpg
Lekno biele (Nyphaea alba)
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Cievnaté rastliny Tracheophyta
Oddelenie Krytosemenné Angiospermae
Vedecký názov
'
Synonymá
Angiospermatophyta, Magnoliophyta

Krytosemenné rastliny (Angiospermae, Angiospermatophyta) sú veľký taxón rastlín. Sú to semenné rastliny, ktoré majú semená ukryté v plode. Vzniku plodu predchádza obojpohlavný alebo jednopohlavný kvet.

Fyzicky je tento taxón identický s taxónom magnóliorasty (Magnoliophyta). Formálne však:

  • býva klasifikovaný nad úrovňou oddelenia, pričom jeho jediným oddelením sú magnóliorasty
  • alebo v iných systémoch je klasifikovaný na úrovni oddelenia, pričom taxón magnóliorasty potom neexistuje
  • a v iných systémoch zas naopak neexistuje taxón krytosemenné rastliny ale len taxón (oddelenie) magnóliorasty.

Taxón sa delí na dva taxóny (spravidla klasifikované ako triedy):

Životný cyklus[upraviť | upraviť zdroj]

V semene krytosemennej rastliny je uložené embryo. Za vhodných podmienok začne semeno klíčiť a vyrastá z neho diploidný sporofyt. V prvom štádiu vývoja klíčiaceho semena sa objavujú klíčne listy, ktorých počet býva niekedy použitý ako základ klasifikácie krytosemenných rastlín (na jedno- a dvojklíčnolistové rastliny).

V čase pohlavnej dospelosti sa na rastline, sporofyte, utvoria kvety. Zrastením viacerých samičích pohlavných orgánov - výtrusníc - vzniká vajíčko (prostredná výtrusnica) a vajíčkové obaly (ostatné výtrusnice). Obaly vajíčka - integumenty - sú dva, vzácnejšie jeden, a obrastajú celé vajíčko. Na vrchole však zostáva nezrastený otvor - peľový vchod. Vajíčko je chránené plodolistami, ktoré niekedy zrastajú a vytvárajú piestik. V jednom piestiku sa môže nachádzať aj viac vajíčok. Vajíčka sú spojené s tzv. placentou vajíčkovou šnúrou.

V mnohobunkovom vajíčku vzniká jedna veľká bunka - materská bunka zárodočného mieška. Tá vstupuje do redukčného (meiotického) delenia, po ktorom vzniknú 4 haploidné bunky. Tri z nich zaniknú, štvrtá, sa nazýva jednobunkový mladý zárodočný miešok. V ňom prebehnú 3 mitotické delenia a vznikne tak 8-jadrový 7-bunkový útvar. V jeho strede vzniká diploidné centrálne jadro, k hornému koncu útvaru sa premiestni vajcová bunka - ooseféra. Ostatné bunky sa rozdeľujú na synergidy a antipódy.

Samčie pohlavné orgány sú tyčinky. V tyčinkách vznikajú peľové komôrky a v nich peľové zrnká. V čase zrelosti sa peľové zrnká skladajú z jednej vegetatívnej a jednej generatívnej bunky, alebo z jednej vegetatívnej a dvoch generatívnych buniek. Peľové zrnko sa musí nejakým spôsobom dostať na bliznu piestika (za pomoci vetra, živočíchov...). Tento proces na nazýva opelenie. Na blizne začne peľové zrnko klíčiť a vzniká peľové vrecúško. To preniká až k vajíčku. Jedna generatívna bunka oplodní vajcovú bunku, z nej vznikne zygota a postupným mitotickým delením zárodok budúcej rastliny (embryo). Druhá generatívna bunka oplodní centrálne jadro, ktoré je však už pred oplodnením diplodiné, preto oplodnením vzniká triploidná bunka, z ktorej sa utvorí triploidný tzv. sekundárny endosperm. Vajíčko sa postupne zmení na semeno a plodolisty na oplodie. Antipódy a synergidy zaniknú. Blizna a čnelka a nepodieľajú na vzniku plodu a väčšinou tiež zaniknú.