Dospelosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dospelosť je obdobie vrcholu zrenia určitej funkcie alebo súboru funkcií. Obvykle sa delí na dospelosť biologickú, emocionálnu, sociálnu, kognitívnu. Dôležitým pojmom dospelosti je právny pojem dospelosti, ktorý je daný zákonnou formou.

Dospelosť je stav, kedy človek dosiahol určitej veľkosti a sily, ktorú potrebuje na vykonávanie určitých činností, aby sa mohol prispôsobiť životu. Podľa právnych noriem je dospelý človek ten, kto skončil školskú prípravu a vstúpil na trh práce. Podľa J.A. Komenského je dospelý človek, ktorý "dosiahol vzrast a určitú silu a je schopný robiť životné úlohy.”

Dospelosť nie je vždy plne zrelou formou života, aj dospelý sa vyvíja, aj na dospelého možno pôsobiť a pomáhať mu k stále vyššej zrelosti. (Hartl,1999, s. 54) Dospelý je v neustálej interakcii so svojim prostredím a jeho vývoj je predovšetkým výsledkom jeho aktívneho rozhodovania. Dospelý nie je pasívne utváraný, ale aktívne, vedome sa spoluzúčastňuje, jeho život je vedomým tvorivým procesom.

Etapy života dospelého človeka[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie dospelosti sa z ontogenetického hľadiska delí na tri obdobia:

  • Mladšia dospelosť (lat. mecitma) - je obdobie približne od 20 - 30 rokov veku človeka. Je preň charakteristické relatívne dovŕšenie duševnej dospelosti človeka a zároveň dosiahnutie vrcholu jeho telesnej a psychickej výkonnosti.
  • Stredná dospelosť (lat. adultium) - obdobie približne od 30 do 45 rokov veku človeka. Charakteristickým pre toto obdobie je dosiahnutie vrcholu telesnej a psychickej výkonnosti, v neskoršom období je charakteristickým znakom začiatok klimaktéria u žien a andropauzy u mužov.
  • staršia dospelosť (lat. interevium) - obdobie približne od 45 do 60 rokov veku človeka.

Členenie dospelosti podľa Hartla, 1993

  • od 18 – 24 mladí dospelí
  • 25 – 44 mladší stredný vek
  • 45 – 64 starší stredný vek
  • 65 – 74 starší dospelý vek
  • 75 – starci, toto obdobie sa tiež označuje ako kardinálsky vek

Kritériá dospelosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • sociálna zrelosť (človek je ekonomicky nezávislý)
  • citová zrelosť (človek, ktorý nie je závislý od rodičov)
  • psychologická zrelosť (stabilizácia foriem správania, myslenia, prežívania)
  • biologická zrelosť (fyzická zrelosť, schopnosť rodičovstva)
  • sociologická zrelosť (schopnosť vedieť si uspokojiť svoje individuálne sociálne potreby, prispôsobenie sa novým sociálnym rolám, najmä založenie rodiny a nástup do pracovného života)
  • mentálna zrelosť (schopný prevziať zodpovednosť)
  • právna zrelosť (získanie práv a povinností)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Prusáková, V.: Základy andragogiky 1, Bratislava : Gerlach Print, 2005. 119 s. ISBN 80-89142-05-2

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.