Hydrosféra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Voda pokrýva približne 2/3 povrchu Zeme. Na obrázku západná pologuľa so Severnou Amerikou, severným Pacifikom a časťou Južnej Ameriky.

Hydrosféra (z gr. hydrovoda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.

Voda na Zemi zaberá asi 2/3 celkového povrchu, menej na severnej pologuli, a viac na južnej. Celkový objem vôd je asi 1 385 mld. km3. Najviac vody je obsiahnutej v moriach a oceánoch – až 96,54 %. Zvyšok pripadá na rieky, jazerá, umelé nádrže, podzemnú vodu, vodné pary, vodu v živých organizmoch a ľadovce (tieto predstavujú najväčšiu zásobáreň sladkej vody). Voda v pevnom skupenstve sa vyčleňuje do kryosféry a zaoberá sa ňou glaciológia. Voda na Zemi nie je v stacionárnom stave, neustále sa premieňa. Tento proces sa nazýva kolobeh vody.

Orbit Zeme je za hranicou existencie vody v kvapalnom skupenstve, ale vďaka skleníkovému efektu sa v tejto forme na povrchu udrží. Približne v čase vzniku života však bol celý povrch Zeme zamrznutý (čo bolo spôsobené kolapsom skleníkového efektu kyanobaktériami, ktoré sa rozšírili v moriach) po dobu asi 10 až 100 mil. rokov. Táto udalosť sa nazýva zamrznutá Zem.

Vedné odbory, zaoberajúce sa hydrosférou sú hydrológia, hydrogeografia, hydrogeológia a oceánografia.

Kolobeh vody[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolobeh vody

Voda na povrchu Zeme je v neustálom pohybe (presnejšie nielen v pohybe, ale aj v prechodoch z jedného skupenstva do druhého). Tento pohyb je riadený tepelnou energiou dopadajúcou zo Slnka, gravitáciou a reliéfom Zeme. Začína sa ohriatím a následným odparením vody z povrchu Zeme, príp. oceánu. vodné pary sa v atmosfére koncentrujú do podoby oblakov, ktoré sú unášané vzdušnými prúdmi. Pri poklese teploty začnú vodné pary kondenzovať a v podobe kvapiek (alebo snehu) dopadajú späť na povrch (či už na pevninu, alebo naspäť do oceánu).

Príliv / Odliv


Z pohľadu astronomického je najzaujímavejším fenoménom hydrosféru morský príliv / odliv (či vodnej dmutí), pretože je spôsobovaný gravitačným pôsobením okolitých vesmírnych telies a to predovšetkým Mesiaca a Slnka, ale aj odstredivou silou rotácie Zeme. Príliv vzniká na strane privrátenej k Mesiacu aj na strane k nemu odvrátenej (pretože na strane privrátenej k Mesiacu je vodná hladina ovplyvňovaná gravitáciou Mesiaca a na strane odvrátenej potom odstredivou silou). Príliv a odliv sa pravidelne striedajú pri každom vyvrcholení Mesiaca. Príliv sa opakuje vždy po 12 hodinách a 25 minútach (takzvané poldenné prílivy), ktorý každý nasledujúci deň vrcholí o 50 minút neskôr ako počas predošlého dňa.

Môžu potom nastať ešte dve zaujímavé kombinácie, keď do celého procesu zakomponuje aj gravitačnú silu Slnka. Ak sa Zem, Mesiac a Slnko nachádzajú v jednej rovine (Mesiac je v splne alebo v nove), potom sa gravitačné účinky Slnka a Mesiaca sčítajú a príliv je teda väčší. Hovorí sa o tzv. skočnom prílive. Ak však spojnice Zem-Mesiac a Zem-Slnko zvierajú pravý uhol, potom sa výsledné sily pôsobenia Mesiaca a Slnka odratúvajú, príliv je menší a my hovoríme o hluchých prílivoch.

Voda na iných planétach[upraviť | upraviť zdroj]

Predpokladá sa, že na Jupiterových mesiacoch Európa a Ganymedes sa nachádzajú tenké hydrosféry, v oboch prípadoch je to vrchná vrstva zamrznutá, ale pod povrchom by mala byť v kvapalnom stave.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Stavba Zeme
Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
Ionosféra Termosféra
Mezosféra
Hydrosféra Stratosféra
Biosféra Troposféra
Pedosféra Litosféra Zemská kôra
Pevninská kôra
Oceánska kôra
Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
Astenosféra
Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro Zemské jadro
Vnútorné jadro