Hydrosféra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Voda pokrýva približne 2/3 povrchu Zeme. Na obrázku západná pologuľa so Severnou Amerikou, severným Pacifikom a časťou Južnej Ameriky.

Hydrosféra (z gr. hydro - voda) je názov zahŕňajúci všetko vodstvo (či už na povrchu, pod povrchom alebo nad povrchom) a v akejkoľvek forme (vodná para, tekutina, ľad) Zeme, vo všeobecnosti aj akejkoľvek inej planéty.

Voda na Zemi zaberá asi 2/3 celkového povrchu, menej na severnej pologuli, a viac na južnej. Celkový objem vôd je asi 1 385 mld. km³. Najviac vody je obsiahnutej v moriach a oceánoch - až 96,54 %. Zvyšok pripadá na rieky, jazerá, umelé nádrže, podzemnú vodu, vodné pary, vodu v živých organizmoch a ľadovce (tieto predstavujú najväčšiu zásobáreň sladkej vody). Voda v pevnom skupenstve sa vyčleňuje do kryosféry a zaoberá sa ňou glaciológia. Voda na Zemi nie je v stacionárnom stave, neustále sa premieňa. Tento proces sa nazýva kolobeh vody.

Orbit Zeme je za hranicou existencie vody v kvapalnom skupenstve, ale vďaka skleníkovému efektu sa v tejto forme na povrchu udrží. Približne v čase vzniku života však bol celý povrch Zeme zamrznutý (čo bolo spôsobené kolapsom skleníkového efektu kyanobaktériami, ktoré sa rozšírili v moriach) po dobu asi 10 až 100 mil. rokov. Táto udalosť sa nazýva zamrznutá Zem.

Vedné odbory, zaoberajúce sa hydrosférou sú hydrológia, hydrogeografia, hydrogeológia a oceánografia.

[upraviť] Kolobeh vody

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolobeh vody

Voda na povrchu Zeme je v neustálom pohybe (presnejšie nielen v pohybe, ale aj v prechodoch z jedného skupenstva do druhého). Tento pohyb je riadený tepelnou energiou dopadajúcou zo Slnka, gravitáciou a reliéfom Zeme. Začína sa ohriatím a následným odparením vody z povrchu Zeme, príp. oceánu. vodné pary sa v atmosfére koncentrujú do podoby oblakov, ktoré sú unášané vzdušnými prúdmi. Pri poklese teploty začnú vodné pary kondenzovať a v podobe kvapiek (alebo snehu) dopadajú späť na povrch (či už na pevninu, alebo naspäť do oceánu).

Príliv / Odliv

Z pohľadu astronomického je najzaujímavejším fenoménom hydrosféru morský príliv / odliv (či vodnej dmutí), pretože je spôsobovaný gravitačným pôsobením okolitých vesmírnych telies a to predovšetkým Mesiaca a Slnka, ale aj odstredivou silou rotácie Zeme. Príliv vzniká na strane privrátenej k Mesiaci aj na strane k nemu odvrátenej (pretože na strane privrátenej k Mesiaci je vodná hladina ovplyvňovaná gravitáciou Mesiaci a na strane odvrátenej potom odstredivou silou). Príliv a odliv sa pravidelne striedajú pri každej vyvrcholení Mesiaca. Prílev sa opakuje vždy po 12 hodinách a 25 minútach (takzvané poldenné príliv), ktorý každý nasledujúci deň vrcholí o 50 minút neskôr ako predošlého dňa.

Můžou potom nastať ešte dve zaujímavé kombinácie, keď do celého procesu zakomponuje aj gravitačnú silu Slnka. Ak sa Zeme, Mesiac a Slnko nachádzajú v jednej rovine (Mesiac je v úplňku alebo v novu), potom sa gravitačné účinky Slnka a Mesiaca sčítajú a príliv je teda väčší. Hovorí sa o tzv skočném prílivu. Ak však spojnice Zem-Mesiac a Zem-Slnko zvierajú pravý uhol, potom sa výsledné sily pôsobenia Mesiaca a Slnka odratúvajú, príliv je menší a my hovoríme o hluchých prílivu.

[upraviť] Voda na iných planétach

Predpokladá sa, že na jupiterových mesiacoch Európa a Ganymedes sa nachádzajú tenké hydrosféry, v oboch prípadoch je to vrchná vrstva zamrznutá, ale pod povrchom by mala byť v kvapalnom stave.

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok