Zemský plášť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

██ Vrchný plášť

██ Spodný plášť

Zemský plášť je hrubá vrstva hornín obkolesujúca jadro Zeme a leží hneď pod kôrou. Je hrubý približne 2 900 km a zaberá 80 % objemu a 69% hmotnosti Zeme. Dôležitým procesom, ktorý prebieha v plášti, je výstup roztaveného materiálu z hranice astenosféry, čo sa na povrchu prejavuje rôznymi formami (horúce škvrny, rozchádzanie sa oceánskeho dna a pohyb kontinentov).

Zemský plášť leží veľmi hlboko, aby sa dal skúmať bežnými technikami (vrty). Väčsinu poznatkov sa podarilo získať až v 20. storočí nepriamymi metódami: analýzou prechodu seizmických vĺn, porovnávaním archaických bazaltov so súčasnými bazaltami stredoceánskych chrbtov, analýzou lherzolitov, kimberlitov a peridotiov.

Vrchný plášť[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchná časť zemského plášťa sa nachádza pod kôrou. Je od nej oddelený rozhraním, nazvaným Mohorovičićova diskontinuita, (skrátene MoHo). Jeho vrchné ohraničenie je variabilné: 1 až 20 km pod oceánskou kôrou a 30 až 150 km pod pevninskou kôrou. Spodná hranica je 650 km pod povrchom Zeme. Hustota je okolo 3,27 kg.cm-3 a teplota okolo 1 400 °C.

Vo vrchnom plášti môžeme vyčleniť tri rozdielne oblasti:

  • Zóna nízkych rýchlostí, alebo aj astenosféra, je oblasť od 60 do 250 km. Je charakteristická znížením rýchlosti prechádzajúcich seizmických vĺn.
  • Oblasť na prvým fázovým prechodom - až do hĺbky cca 400 km. V nej rýchlosť seizmických vĺn narastá.
  • Oblasť fázového prechodu, alebo aj rozhranie medzi vrchným a spodným plášťom (650 km, značne varíruje).

Vrchný plášť je tvorený eklogitmi, dunitmi a peridotitmi, z mineralogického hľadiska prevažne olivínom, pyroxénmi, granátmi a spinelmi, čiže minerálmi s vysokým obsahom horčíka a železa. Veľa informácií o zložení vrchného plášťa bolo získaných zo xenolitov spinelových lherzolitov vynesených z hĺbky 40 - 60 km a vzácnejších granátových lherzolitov, vynesených z hĺbky 200 km.

Spodný plášť[upraviť | upraviť zdroj]

Spodný plášť leží pod vrchným (hĺbka 650 km) a siaha až k jadru (hĺbka 2 900 km), od ktorého je oddelený opäť diskontinuitou - Gutenbergova diskontinuita. Tlak opäť narastá (až do 120 GPa), čo sa prejavuje aj na minerálnom zložení: spinely sa fázovým prechodom premenia na perovskit, spodný plášť je tiež obohatený o prvky kobalt, nikel a titán. Spodný plášť sa javí byť oveľa kompaktnejší ako vrchný.

Chemické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Obsah jednotlivých prvkov a ich oxidov v plášti
Prvok Obsah (hm. %)   Oxid Obsah (hm. %)
Kyslík 44,8   --- ---
Kremík 21,5   SiO2 46
Horčík 22,8   MgO 37,8
Železo 5,8   FeO 7,5
Hliník 2,2   Al2O3 4,2
Vápnik 2,3   CaO 3,2
Sodík 0,3   Na2O 0,4
Draslík 0,03   K2O 0,04
Suma 99,7   Suma 99,1

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]