Portál:Chémia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chemistrylogo.svg Chemický portál
Science-symbol-2.png

Chémia je veda o vlastnostiach, zložení, štruktúre, príprave, premenách a zákonitostiach prvkov, látok a ich zlúčenín. Centrom záujmu chémie sú chemické premeny látok (chemické reakcie), čiže chemické deje, pri ktorých sa atómy v dôsledku chemických väzieb spájajú do zoskupení atómov (molekuly, kryštály) alebo pri ktorých sa zoskupenia atómov rozpadajú na jednotlivé atómy, alebo sa preskupujú na iné zoskupenia. Dôležité sú v chémii aj metódy na delenie látok, napríklad destilácia, extrakcia, filtrácia.

Nuvola apps kaddressbook.png Chemický index (22. november - 1624 článkov)
? 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C Č D E F G H CH I J K L Ľ M N O Ó P R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
Nuvola apps kword.png Odporúčaný článok
Wilhelm Ostwald.jpg

Friedrich Wilhelm Ostwald (* 2. september 1853, Riga – † 4. apríl 1932, Lipsko) bol nemecký fyzikálny chemik a filozof, nositeľ Nobelovej ceny (1909) za práce o katalýze a výskumy podmienok chemickej rovnováhy a reakčných rychlostí.

Ostwald sa narodil v Rige (v minulosti patrila pod Rusko, teraz Lotyšsko), ako syn Gottfrieda Wilhelma Ostwalda a Elisabeth Leuckelovej. Vyštudoval v roku 1875 na Univerzite v Tartu a vyučoval tam od 1875 do roku 1881. V roku 1887 odišiel do Lipska, kde pracoval po zvyšok života. Ostwald bol členom Medzinárodného Výboru pre Atómové hmotnosti. Počas 1. svetovej vojny toto členstvo bolo natrvalo ukončené v roku 1917. Podľa publikovaných prác, Wilhelm Ostwald bol veľmy produktívny v širokých oblastiach chémie. Publikoval prácu, ktorá obsahovala značné množstvo filozofických spisov, ktorá obsahovala takmer 40 tisíc strán. Na konci jeho extrémne plodného života, Ostwald zomrel v nemocnici 4. apríla 1932.

Je mu najčastejšie pripisovaný objav Ostwaldovho procesu (patentovaný v roku 1902), ktorý sa používa na priemyselnú výrobu kyseliny dusičnej. I keď tento proces bol známy už 64 rokov skôr vďaka Kuhlmannovy, bol nezaujímavý pre vtedajšiu dobu, kvôli malému množstvu potrebného amoniaku. Tento proces by bol nevýznamný aj v roku 1902 avšak vďaka práce Habera a Bosha sa prudko zvýšila produkcia amoniaku vďaka ich technike oddelovania dusíka Haberovym procesom (dokončený v roku 1911 alebo 1913). Rok 1908 (šesť rokov po patente) je často prikladaný ku objavu Ostwaldovmu procesu. Je možné že objav oddeľovania dusíka motivoval Ostwalda ku komercionalizázii jeho procesu. Alternatívne, 6 rokov, mohla byť byrokratická doba kým jeho proces dostal patent.

Kombináciou týchto dvoch prelomových procesov sa zvýšila produkcia dusíka, bola zväčšená sila výbušnín. To využilo Nemecko počas 1. svetovej vojny. Ostwald taktiež vytvoril zaujímavú teóriu ktorá viedla ku objaveniu Zákonu riedenia ktorý je pomenovaná poňom. Slovo mól, podľa Gorina, bolo predstavené chémickému svetu v roku 1900 Ostwaldom. Ostwald definoval jeden mól ako molekulovú váhu látky ku hmotnosti látky. Podľa Ostwalda, tento koncept bol prepojený so vzácnymi plynmi. Iróniou bolo, že Ostwaldov koncept mólu priamo protirečil s jeho atómovou teóriou. Počas rozhovoru s Arnoldom Sommerfeldom vysvetlil, že bol ovplivnený Einsteinovým vysvetlením Brownovho pohybu.

Nuvola apps kmenuedit.png Rozdelenie chémie
Nuvola apps kmessedwords.png Kategórie
Goldenwiki 2.png Najlepšie články
Silverwiki 2.png Dobré články
Nuvola apps kate.png Nové alebo rozšírené články

Zeleninove kvapky ~ Arne Tiselius ~ Teodor Krempaský ~ Humphry Davy ~ Termoelektrický jav ~ Citrát železito-amónny ~ Dudley Robert Herschbach ~ Kóiči Tanaka ~ Martin Kamen ~ Karbid ~ Sústava Fe-Fe3C ~ Stanén ~ Uhlíkové vlákno ~ Alotropické modifikácie železa ~ Izoelektrická fokusácia ~ Hyoscyamín ~ Zlievarenstvo ~ Sorbitol ~ Laminovaná drevotriesková doska ~ Fotolýza ~ Polypeptid ~ Kyselina olejová ~ Sulfid vápenatý ~ Karbid volfrámu ~ Karbid kremičitý ~ Jodovodík ~ Karbid tetrabóru ~ Wood-plastic composite ~ Sterán ~ Glukokortikoidy

Torchlight help yellow.png Vedeli ste, že...

Trícium vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria alebo výbuchom vodíkovej bomby?

trojný bod látky je teplota a tlak, pri ktorom súčasne existujú za termodynamickej rovnováhy všetky tri skupenstvá tejto látky (plynné, kvapalné a pevné)?

ortuť a bróm sú za normálnych podmienok jediné dva kvapalné prvky?

Maria Curie-Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny?

Jacobus Henricus van ’t Hoff v roku 1901 ako prvý dostal Nobelovu cenu za chémiu?

Nuvola apps kolourpaint.png Obrázok týždňa

Polarography workplace.jpg

Polarografické pracovisko.

Nuvola apps edu science.svg Reakcia mesiaca

2R-Br + 2Na → R-R + 2NaBr

Wurtzova syntéza - príprava alkánov z halogénderivátov.

Nuvola mimetypes document.png Zoznamy

Prvky

Zlúčeniny

Osoby

Icon tools.svg Správcovia portálu
  • skôr len údržbár Peko
Kalzium main window.png Periodická tabuľka prvkov  
Skupina → 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18
↓ Perióda  
1 1
H
  2
He
2 3
Li
4
Be
  5
B
6
C
7
N
8
O
9
F
10
Ne
3 11
Na
12
Mg
  13
Al
14
Si
15
P
16
S
17
Cl
18
Ar
4 19
K
20
Ca
21
Sc
22
Ti
23
V
24
Cr
25
Mn
26
Fe
27
Co
28
Ni
29
Cu
30
Zn
31
Ga
32
Ge
33
As
34
Se
35
Br
36
Kr
5 37
Rb
38
Sr
39
Y
40
Zr
41
Nb
42
Mo
43
Tc
44
Ru
45
Rh
46
Pd
47
Ag
48
Cd
49
In
50
Sn
51
Sb
52
Te
53
I
54
Xe
6 55
Cs
56
Ba
*
Ln
72
Hf
73
Ta
74
W
75
Re
76
Os
77
Ir
78
Pt
79
Au
80
Hg
81
Tl
82
Pb
83
Bi
84
Po
85
At
86
Rn
7 87
Fr
88
Ra
**
An
104
Rf
105
Db
106
Sg
107
Bh
108
Hs
109
Mt
110
Ds
111
Rg
112
Cn
113
Uut
114
Uuq
115
Uup
116
Uuh
117
Uus
118
Uuo
 
  (*) 57
La
58
Ce
59
Pr
60
Nd
61
Pm
62
Sm
63
Eu
64
Gd
65
Tb
66
Dy
67
Ho
68
Er
69
Tm
70
Yb
71
Lu
 
  (**) 89
Ac
90
Th
91
Pa
92
U
93
Np
94
Pu
95
Am
96
Cm
97
Bk
98
Cf
99
Es
100
Fm
101
Md
102
No
103
Lr
 


Nuvola apps ksig.png Články, ktoré potrebujú preložiť alebo doplniť

Na doplnenie: LSD ~ Kyselina dusičná ~ Amedeo Avogadro ~ Destilácia (chémia) ~ Chemické výhonky
Na vytvorenie: peptidoglykán - ATP syntáza - polyfenoly - polypeptid - deoxyribóza - disociačná konštanta - dusičnan meďnatý

Wikipedia logo silver.png Chémia na Wikipédii  
Wikipedia-logo-sk.png Chémia na Wikipédii | Portál Chémia | Chémia na Wikimedia Commons Wikipedia-logo-sk.png
Portal.svg Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Celestia.png Slnečná sústava · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis)


Krajiny a regióny