Grafit
O iných významoch výrazu Grafit pozri Grafit (rozlišovacia stránka).| Grafit | |||
|---|---|---|---|
 |
|||
| C | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Prvky | ||
| Zaradenie | I/B.02-10 | ||
| Rok objavenia | starovek | ||
| Pôvod názvu | z gr, graphein – písať | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | hexagonálna | ||
| Bodová grupa | 6/mmm | ||
| Priestorová grupa | P63/mmc | ||
| Mriežkové param. | a=2,464 Å c=6,736 Å V=35,42 Z=4 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, zemitý, lístkový | ||
| Zrasty | podľa plochy {1121} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | čierny, tmavošedý, oceľovošedý | ||
| Farba vrypu | čierny | ||
| Lesk | polokovový | ||
| Priesvitnosť | opakný | ||
| Odrazivosť na vzduchu |
λ (nm) | R1 (%) | R2 (%) |
| 400 | 7,90 | 18,70 | |
| 420 | 7,80 | 18,80 | |
| 440 | 7,70 | 18,90 | |
| 460 | 7,60 | 19,20 | |
| 480 | 7,50 | 19,50 | |
| 500 | 7,50 | 19,80 | |
| 520 | 7,50 | 20,10 | |
| 540 | 7,40 | 20,50 | |
| 560 | 7,40 | 20,80 | |
| 580 | 7,40 | 21,30 | |
| 600 | 7,50 | 21,70 | |
| 620 | 7,50 | 22,20 | |
| 640 | 7,60 | 22,80 | |
| 660 | 7,60 | 23,40 | |
| 680 | 7,60 | 24,00 | |
| 700 | 7,60 | 24,60 | |
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 1 – 2 | ||
| Hustota | 2,09 – 2,23 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | výborná podľa plochy {0001} | ||
| Ostatné | |||
| Elektrické vlast. | vodivý | ||
| Odrody a variety | |||
| kliftonit | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Grafit (v staršom názvosloví tuha) je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky modifikácia uhlíka – C.
Obsah |
Charakteristika[upraviť]
Tento minerál vytvára kryštály v tvare plochých tabuľkovitých doštičiek. Máva aj celistvý, šupinkovitý, zrnitý aj zemitý habitus. Býva tmavosivý až čierny a má tmavosivý až čierny vryp. Je nepriehľadný a vyznačuje sa matným kovovým leskom.
Podľa stupňa kryštalinity sa rozoznáva makrokryštalický (veľkosť kryštálov 0,1 – 25 mm), ktorý vzniká v amfibolitovej fácii, mikrokryštalický (0,001 – 0,1 mm) a kryptokryštalický (pod 0,001 mm)[1], ktorý vzniká vo fácii zelených bridlíc.
Vznik[upraviť]
Uhlík v grafite môže mať organický (grafitizáciou hornín bohatých na uhľovodíky, má vyšší obsah 12C) i anorganický pôvod (degazácia a parciálne tavenie hornín, má vyšší obsah 13C). Vytvára sa v premenených horninách, najmä v bridliciach, svoroch a mramoroch. Vzniká i v hydrotermálnych žilách spolu s kremeňom, biotitom, ortoklasom, turmalínom, apatitom, pyritom a titanitom.[2]
Poznávanie[upraviť]
Grafit je na dotyk mastný, otiera sa o papier a zanecháva na ňom sivú stopu. Táto vlastnosť nemusí byť zrejmá vo všetkých kryštalografických smeroch, preto niektoré grafitické bridlice nezanechávajú tmavú stopu.
Lokality[upraviť]
Vo svete[upraviť]
Známy je z pestrej série z Českého západného moldanubika, kde sa často striedajú polohy grafitu s erlánmi, mramorom, amfibolitmi, kvarcitmi, magmatitmi a pararulami. Nachádza sa i v moravsko-sliezskej oblasti (napr. Velké Tresné). Známy je tiež na lokalitách Český Krumlov a Koloděje nad Lužnicí.
Slovensko[upraviť]
V Západných Karpatoch sa nachádza iba grafit mineralogického významu. Známe sú výskyty v metamorfitoch Malých Karpát, kde je grafit masívny až šupinkovitý. Zriedkavo v mramoroch pri Tuhári (Veľký Krtíš).
Ekonomický význam[upraviť]
Významnými vlastnosťami grafitu je jeho žiaruvzdornosť, tepelná a elektrická vodivosť, odolnosť voči kyselinám a nízky koeficient trenia. Využíva sa preto na výrobu nehorľavých a izolačných materiálov. Veľkosť kryštálov (kryštalinita) má vplyv na bilančný obsah uhlíka v ložiskách a tiež aj na cenu koncentrátu[1]. Najvyššiu cenu má makrokryštalický grafit, ktorý má však zároveň aj najnižší obsah uhlíka. Najväčšími producentmi sú Čína, Rusko, KĽDR a Kórejská republika, India a Mexiko[2]. Veľká časť grafitu sa získava synteticky.
Referencie[upraviť]
Pozri aj[upraviť]
Iné projekty[upraviť]
Externé odkazy[upraviť]
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- www.mindat.org – grafit na mineralogickej databáze (po anglicky)
