Kremeň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kremeň
Kremeň
SiO2
Všeobecné informácie
Trieda Oxidy a hydroxidy
Zaradenie IV/D.01-10
Rok objavenia starovek
Pôvod názvu z nem. quarz
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava trigonálna - nízkoteplotný a hexagonálna - vysokoteplotný
Bodová grupa 32
Priestorová grupa P312, P322
Mriežkové param. a=4,9133 Å
c=5,4053 Å
V=113,00
Z=3
Morfológia
Habitus dobre vyvinuté kryštály s plochami {1010}, {1011}, {0111}, drúzy, kusový, mikrokryštalický
Zrasty podľa Dauphiného zákona {0001}, brazílskeho zákona {1120}, japonského zákona {1122}
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, biely, žltý, ružový, fialový, hnedý
Farba vrypu biely
Lesk sklený
Priesvitnosť priehľadný až priesvitný
Indexy lomu nε=1,552-1,554
nω=1,543-1,545
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 7 (referenčný minerál)
Hustota 2,6-2,65
Štiepateľnosť zlá na ploche {0110}
Lom lastúrový
Ostatné
Rozpustnosť v kys. fluorovodíkovej
Elektrické vlast. piezoelektrický a pyroelektrický
Odrody a variety
achát, ametyst, avanturín, citrín, heliotrop, chalcedón, chryzopras, jaspis, karneol, krištáľ, mačacie oko, machový achát, mliečny kremeň, modrý kremeň, morión, ónyx, prazém, ruženín, sardónyx, sokolie oko, tigrie oko, záhneda
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Kremeň je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky oxid kremičitý - SiO2. Odhaduje sa, že tvorí asi 12% objemu zemskej kôry[1]. Jeho názov pravdepodobne pochádza z germánskeho slova „Quarz“. [2] Po prvýkrát sa názov kremeň uvádza v dielach Georgiusa Agricolu v roku 1530.

Kremeň patrí k najrozšírenejším minerálom. Vytvára prizmatické kryštály zakončené plochami klenca alebo dipyramídy. Kryštálové plochy bývajú často ryhované. Kryštály môžu byť zdvojčatené a rozlične deformované. Tento minerál však máva aj celistvú, zrnitú alebo kryptokryštalickú podobu, prípadne sa vyskytuje v konkréciách. Jeho farba je rôznorodá - môže byť biely, sivý, červený, purpurový, ružový, žltý, zelený, hnedý, čierny, ale aj bezfarebný; vryp má biely. Mnohé z jeho odrôd patria k polodrahokamom. Kremeň je priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom na čerstvom povrchu. Odroda ametyst je typická svojím nádherným fialovým sfarbením.

Obsah

[upraviť] Charakteristika

Zaraďuje sa k oxidom (kysličníkom), pretože jeho chemický názov je oxid kremičitý. Môže obsahovať prímesy hliníka, lítia, bóru, železa, horčíka, vápnika, titánu, draslíka a rubídia.

[upraviť] Fyzikálne vlastnosti

V Mohsovej stupnici tvrdosti má tvrdosť presne 7, ale je krehký. Jeho hustota je 2,65 g/cm3, ale udáva sa v rozsahu od 2,6 do 2,7 g/cm3. Štiepateľnosť u kremeňa nie je, lom má lastúrový, trieštivý, niekedy nerovný.

[upraviť] Optické vlastnosti

Farba býva veľmi rozmanitá, od bezfarebných odrôd (krištáľ) cez bielu, mliečnobielu, žltú, hnedú, čiernu, ružovú, fialovú až po zelenkavú až modravú. Môže mať rôzne farby podľa inklúzií a vrastlíc, alebo pseudomorfózy (železitý kremeň, tigrie a sokolie oko a pod.). Vyskytujú sa u neho zvláštne farebné efekty ako asterizmus, efekt oka, vzácne aj aventuresencia. Kremeň je priehľadný, priesvitný i nepriehľadný, jeho lesk je sklený alebo matný. Plechromizmus, čiže odlišná absorbcia svetla vo vzťahu k optickým osiam, je slabý. Luminiscencia býva niekedy žltá, krémová, oranžová a zelenkavá.

[upraviť] Kryštalografia

Kryštalická sústava je trigonálna (trojuholníková), alebo, pri vysokoteplotných kremeňoch, hexagonálna (šesťuholníková). Kremeň sa vyskytuje v podobe kryštálov, ďalej zrnitých a masívnych agregátov. Podľa niektorých charakteristických kryštalických typov a agregátov rozlišujeme kremeň hviezdový – hviezdovec, kremeň čapičkový – kapový, alebo kremeň žezlovitý. Tvary kryštálov sú prizmatické, dipyramidálne, pseudokubické, časté sú zákonité zrasty kryštálov (dauphinésky zákon - (pravý + pravý alebo ľavý + ľavý jedinec , brazílsky zákon – pravý + ľavý jedinec, japonský zákon - vertikály zrastajúcich jedincov zvierajú uhol 84°33´).

[upraviť] Vznik

Tento minerál sa vyskytuje zvyčajne vo vyvretých, premenených a usadených horninách a bežne ho možno nájsť aj na rudných žilách. Kremeň vzniká v magmatitoch, pegmatitoch (niekedy prerastený so živcami), hydrotermálnych žilách, v žilách alpského typu. Paragenéza kremeňa je v živcoch, sľudách, amfiboloch a pyroxénoch. V prírode je značne rozšírený, ako dôležitý horninotvorný minerál. V kyslých vyvretých horninách je kremeň vždy podstatnou súčasťou (nad 20 %). V kremencoch je takmer monominerálnou zložkou. Bežne ho možno nájsť na rudných žilách. [3] Bežný je kremeň žilný, odolný proti zvetrávaniu (preto kremenné žily morfologicky vystupujú nad okolitý terén), a je hojný v náplavoch (valóny) [4]. V hydrotermálnych žilách kremeň niekedy tvorí až 90% výplne. Známe sú aj kryštály s hmotnosťou rádovo desiatky ton, napríklad 40 tonové kryštály z Brazílie, alebo 70 tonové kryštály z Kazachstanu.

[upraviť] Poznávanie

Animácia undulózneho zhášania zrna kremeňa pozorovaného v ortorule pri skrížených nikoloch

Kremeň sa rozpúšťa iba v kyseline fluorovodíkovej. V polarizačnom mikroskope býva väčšinou alotrimorfný, nemá ohraničenie a má slabý reliéf. Je veľmi podobný ortoklasu. Pri skrížených nikoloch môže mať typické undulózne zhášanie, čo je typické najmä pre kremeň metamorfného pôvodu.

[upraviť] Výskyt

Okrem Brazílie a Kazachstanu sa hojne vyskytuje aj v Poľsku, Taliansku, Rusku, Ukrajine, Švajčiarsku, Rakúsku, na Madagaskare, v Kanade a USA.

[upraviť] Výskyty na Slovensku

Jeden z najbežnejších minerálov. Pekne vyvinuté kryštály pochádzajú z Banskej Štiavnice, Banskej Belej, Kremnice, kusová záhneda sa vyskytuje v okolí Málinca (okres Poltár). Býva hlavnou zložkou nerudnej žiloviny takmer všetkých hydrotermálnych ložísk, hlavná zložka pegmatitov.

[upraviť] Použitie

Kremeň je dôležitý pre keramický, sklársky a stavebný priemysel, využíva sa tiež v metalurgii, elektrotechnike, optike a klenotníctve. Spočiatku sa prírodný krištáľ používal v elektrických oscilátoroch, v súčasnosti ho nahradili syntetické kryštály. Vďaka dobrým optickým vlastnostiam sa z krištáľu často brúsia šošovky a prizmy. Kremeň vyniká nepatrnou rozťažnosťou a výbornou priepustnosťou pre ultrafialové lúče. [3] Čistý kremeň je základnou surovinou pre výrobu skla a uplatňuje sa tiež ako brúsidlo pri výrobe keramiky a porcelánu. Kremenný piesok a štrk je základnou stavebnou surovinou. Niektoré chalcedóny a acháty sa hodia na výrobu laboratórnych trecích misiek a brúsnych kameňov. [5]

[upraviť] Odrody kremeňa

Väčšina autorov rozdeľuje kremeň na dve základné skupiny:

  • kryptokryštalické (skrytokryštalické) odrody
    • chalcedón - všetky jemnozrnné kremene
    • achát - viacfarbene prúžkovaný alebo vrstevnatý nerast tvorený zmesou chalcedónu kremeňa
    • chryzopras - jablkovo zelený chalcedón
    • ónyx - jemné rôznofarebné vrstvy chalcedónu
    • plazma - špinavo zelený chalcedón
    • sardónyx - achát s s bielymi a hnedými vrstvičkami
    • flint pazúrik, rohovec - veľmi jemnozrnná hornina/agregát kryptokryštalického kremeňa
    • heliotrop - zelený chalcedón s červenými škvrnami
    • jaspis - spravidla matný, hrdzavočervený chalcedón
    • karneol - žltý až červený chalcedón
    • machový achát - chalcedón s dendritmi

Pozri aj: žilný kremeň

[upraviť] Typy kremeňa podľa rastu kryštálu

Existuje 8 typov kremeňa, z toho najdôležitejšie sú:

[upraviť] Skupina kremeňa

Tzv. skupina kremeňa zahŕňa tieto modifikácie kremeňa (čiže rovnaký vzorec, ale odlišné mriežky):

[upraviť] Referencie

  1. ↑ Křemen, SiO2.
  2. ↑ Rudolf Ďuďa a Luboš Rejl, 2001. Kameny z celého světa. Praha: Granit
  3. ↑ 3,0 3,1 Oxidy a hydroxidy – kremeň.
  4. ↑ Křemen.
  5. ↑ Systematická mineralogie » Třídy » Oxidy » Oxidy typu MO » Skupina SiO2 » Křemen.

[upraviť] Pozri aj

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Kreme%C5%88“