Draslík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Draslík
19  ← draslík → vápnik
Na

K

Rb
K
Vzhľad
strieborno sivý kov, na vzduchu rýchlo oxiduje
draslík
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo draslík (kalium), K, 19
Umiestnenie v PSP 1. skupina4. periódablok s
Séria alkalické kovy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 39,0983 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Ar] 4s1
Atómový polomer 227 pm
Kovalentný polomer 203 pm
Kovový polomer 235 pm
Van der Waalsov pol. 275 pm
Iónový polomer
pre: K+
133 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,82 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 418,8 kJ.mol−1
2: 3 052 kJ.mol−1
3: 4 420 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I
Št. potenciál
(K+/K)
-2,925 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 0,89 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 336,53 K)
0,828 kg·dm−3
Teplota topenia 336,53 K (63,38 °C)
Teplota varu 1 032 K (758,85 °C)
Sk. teplo topenia 2,33 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 76,9 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 29,6 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 72 nΩ·m
Tep. vodivosť 102,5 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 83,3 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 000 m·s−1
Youngov modul 3,53 GPa
Pružnosť v šmyku 1,3 GPa
Objemová pružnosť 3,1 GPa
Tvrdosť (Mohs) 0,4
Tvrdosť (Brinell) 0,363 MPa
Reg. číslo CAS 7440-09-07
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
39K 93,26 % stabilný s 20 neutrónmi
Radioactive.svg 40K 0,012 % 1,248x109 r. β- 1,311 40Ca
synt.   ε 1,505 40Ar
synt.   β+ 1,505 40Ar
41K 6,73 % stabilný s 22 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému draslík.
Pozri aj chemický portál

Draslík (lat. kalium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku K a protónové číslo 19. Draslík patrí medzi alkalické kovy, je významne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode i živých organizmoch. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý veľmi prudko, až explozívne reaguje s vodou a veľmi rýchlo oxiduje pri kontakte s kyslíkom. V prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia draslíku s vodou je natoľko exotermická, že unikajúci vodík reakčným teplom samovoľne explozívne vzplanie.

Elementárny kovový draslík je možné dlhodobo uchovávať iba tak, že zabránime jeho styku so vzduchom alebo vodnými parami. Zvyčajne sa preto prekrýva vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli draslíka farbia plameň intenzívne do fialova. Objavil ho, rovnako ako sodík v roku 1807 sir Humphry Davy.

Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojej vysokej reaktivite sa v prírode draslík vyskytuje len vo forme zlúčenín. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje v mocenstve K+.

Draslík je bohato zastúpený na Zemi i vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,0 – 2,4% draslíka. Priemerný obsah v morskej vode činí približne 380 mg K/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu draslíka na približne 10 miliónov atómov vodíka. Okrem významného podielu draslíka v morskej soli sa nachádza aj takmer vo všetkých podzemných minerálnych vodách.

Z minerálov draslíka obsiahnutých v zemskej kôre je najznámejší sylvín, chemicky chlorid draselný, KCl. Významný je tiež dusičnan draselný KNO3, nazývaný aj liadok draselný.

Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne je zdôrazňovaná významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí je považovaná za zdravie ohrozujúcu.

Elementárny draslík sa priemyslovo vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu draselného. Materiálom katódy je bežne železo, anóda je grafitová. Ďalším produktom elektrolýzy je plynný chlór, ktorý býva zvyčajne ihneď ďalej použitý na chemickú syntézu.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite sa čistý kovový draslík prakticky využíva iba minimálne. Vo výnimočných prípadoch sa používa pri redukčným reakciách v organickej syntéze alebo analytickej chémii.

Zlúčeniny a ich využitie[upraviť | upraviť zdroj]

V chemických zlúčeninách sa draslík vyskytuje iba ako kladne jednomocný K+. Medzi zlúčeniny zásadného významu patria tieto chemické látky:

K + O2 → KO2
  • Reakcia draslíka s vodou vedie k vzniku mimoriadne silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu draselného - KOH. Je to bezfarebná, hygroskopická, silne leptavá látka, ktorá rozpúšťa i sklo a porcelán. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, pri jeho rozpustení sa uvoľňuje značné množstvo tepla a vzniknutý roztok sa zahrieva. Využíva sa napr. pri výrobe mydla, liečiv, ale uplatňuje sa samozrejme i v laboratóriách.
  • Uhličitan draselný, starším názvom potaš, K2CO3 sa používa prevažne pri výrobe skla, v textilnom a papierenskom priemysle.
  • Dusičnan draselný KNO3, (draselný liadok) je veľmi účinným draselným hnojivom a zároveň nachádza využitie v pyrotechnike ako silné oxidačné činidlo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]