Holmium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Holmium
67 dysprózium ← holmium → erbium
 

Ho

Es
Ho
Vzhľad
striebrobiely kov
holmium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo holmium (holmium), Ho, 67
Umiestnenie v PSP 6. periódablok f
Séria lantanoidy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 164,93032 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4f11 6s2
Atómový polomer 176 pm
Kovalentný polomer 192 pm
Iónový polomer
pre: Ho3+
104 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,23 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 581,0 kJ.mol−1
2: 1 140 kJ.mol−1
3: 2 204 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) III
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 8,79 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 734 K)
8,34 kg·dm−3
Teplota topenia 1 734 K (1 460,85 °C)
Teplota varu 2 993 K (2 719,85 °C)
Sk. teplo topenia 17,0 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 265 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 27,15 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 432 1 584 1 775 2 040 2 410 2 964
Iné
Kryštálová sústava hexagonálna
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 814 nΩ·m
Tep. vodivosť 16,2 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 11,2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 2 760 m·s−1
Youngov modul 64,8 GPa
Pružnosť v šmyku 26,3 GPa
Objemová pružnosť 40,2 GPa
Poissonovo č. 0,231
Tvrdosť (Brinell) 746 MPa
Reg. číslo CAS 7440-60-0
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 163Ho synt. 4 570 r. ε 0,003 163Dy
Radioactive.svg 164Ho synt. 29 min. ε 0,987 164Dy
165Ho 100 % stabilný s 98 neutrónmi
Radioactive.svg 166Ho synt. 26,763 h. β- 1,855 166Er
Radioactive.svg 167Ho synt. 3,1 h. β- 1,007 167Er
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému holmium.
Pozri aj chemický portál

Holmium (Holmium) je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Ho a protónové číslo 67. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 1,2 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm holmia 500 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO4 a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO3F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)2O6.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]