Xenón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennom starovekom generálovi pozri Xenón (generál)
Xenón
54 jód ← xenón → 
Kr

Xe

Rn
Xe
Vzhľad
bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli modrý
xenón
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo xenón (xenon), Xe, 54
Umiestnenie v PSP 18. skupina5. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 131,293 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d1 5s2 5d6
Kovalentný polomer 140 pm
Van der Waalsov pol. 216 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,6 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 1 170,4 kJ.mol−1
2: 2 046,4 kJ.mol−1
3: 3 099,4 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II, IV, VI, VIII
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 5,894x10-3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 161,4 K)
3,057 kg·dm−3
Teplota topenia 161,4 K (-111,75 °C)
Teplota varu 165,03 K (-108,12 °C)
Kritický bod 289,77 K; 5,841 MPa
Trojný bod 161,405 K; 81,6 kPa
Sk. teplo topenia 2,27 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 12,64 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 83 92 103 117 137 165
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Tep. vodivosť 5,65x10-3 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 169 m·s−1
Reg. číslo CAS 7440-63-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
124Xe 0,095 % stabilný s 70 neutrónmi
Radioactive.svg 125Xe synt. 16,9 h. ε 1,652 125I
126Xe 0,089 % stabilný s 72 neutrónmi
Radioactive.svg 127Xe synt. 36,345 d. ε 0,662 127I
128Xe 1,910 % stabilný s 74 neutrónmi
129Xe 26,400 % stabilný s 75 neutrónmi
130Xe 4,070 % stabilný s 76 neutrónmi
131Xe 21,200 % stabilný s 77 neutrónmi
132Xe 26,900 % stabilný s 78 neutrónmi
Radioactive.svg 133Xe synt. 5,247 d. β- 0,427 133Cs
134Xe 10,400 % stabilný s 80 neutrónmi
Radioactive.svg 135Xe synt. 9,14 h. β- 1,16 135Cs
136Xe 8,860 % stabilný s 82 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému xenón.
Pozri aj chemický portál

Xenón, Xenon (gr. ξένος, cudzí) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Xe a protónové číslo 54. Je to bezfarebný, veľmi ťažký vzácny plyn bez zápachu. V zemskej atmosfére sa vyskytuje v stopových množstvách. Bol to prvý synteticky vyrobený vzácny plyn.

Patrí do skupiny vzácnych alebo inertných plynov. Názov „inertný“ už nie je naďalej pravdivý, lebo bolo dokázané, že dokáže tvoriť zlúčeniny. Pri prechode elektrického prúdu vyžaruje modré svetlo. Pri tlaku desiatok gigapascalov sa zmení skupenstvo xenónu na pevné.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie je xenón používaný v xenónových lampách, ktoré sú používané v bleskoch fotoaparátov, stroboskopických lampách, na vyvolanie laseru generujúceho koherentné svetlo a na dermatologické účely. Oblúkové xenónové lampy sa používajú na slnečné simulátory, projekčné systémy a iné špeciálne účely. Sú výbornými zdrojmi krátkovlnného ultrafialového svetla a majú silnú svietivosť v blízkom infračervenom žiarení, čo sa používa v niektorých systémoch nočného videnia. Xenón sa používa aj na celkovú anestéziu a v miestach, kde je vyžadovaná vysoká molekulová hmotnosť a inertnosť, napr. v nukleárnej energetike, Izotop Xe-133 je užitočný rádioizotop (rádioaktívny izotop). Xenón je preferovaný ako palivo na iónový pohon vďaka jeho vysokej molekulárnej hmotnosti, ľahko sa ionizuje, dá sa skladovať pri teplote blízkej izbovej teplote v tekutom stave s možnosťou ľahkého návratu na plynné skupenstvo na pohon motoru. Jeho inertné vlastnosti tvoria prostredie menej korodujúce iónový motor (narozdiel od napr. ortuti, cézia).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]