Stroncium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stroncium
38 rubídium ← stroncium → ytrium
Ca

Sr

Ba
Sr
Vzhľad
striebro-biely kov
stroncium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo stroncium (strontium), Sr, 38
Umiestnenie v PSP 2. skupina5. periódablok s
Séria kovy alkalických zemín, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 87,62 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 5s2
Atómový polomer 215 pm
Kovalentný polomer 195 pm
Kovový polomer 215 pm
Van der Waalsov pol. 249 pm
Iónový polomer
pre: Sr2+
113 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,95 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 549,5 kJ.mol−1
2: 1 064,2 kJ.mol−1
3: 4 138 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) II
Št. potenciál
(Sr2+/Sr)
-2,89 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 2,64 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 050 K)
2,357 kg·dm−3
Teplota topenia 1 050 K (776,85 °C)
Teplota varu 1 655 K (1 381,85 °C)
Sk. teplo topenia 7,43 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 136,9 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 796 882 990 1 139 1 345 1 646
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 132 nΩ·m
Tep. vodivosť 35,4 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 22,5 µm·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku 6,1 GPa
Poissonovo č. 0,28
Tvrdosť (Mohs) 1,5
Reg. číslo CAS 7440-24-6
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 82Sr synt. 25,36 d. ε - 82Rb
Radioactive.svg 83Sr synt. 1,35 d. ε
β+
γ
-
1,23
0,76
83Rb
84Sr 0,56 % stabilný s 46 neutrónmi
Radioactive.svg 85Sr synt. 64,84 d. ε
γ
-
0,514
85Rb
86Sr 9,86 % stabilný s 48 neutrónmi
87Sr 7,00 % stabilný s 49 neutrónmi
88Sr 82,58 % stabilný s 50 neutrónmi
Radioactive.svg 89Sr synt. 50,52 d. ε - 89Rb
Radioactive.svg 83Sr synt. 50,52 d. β- 0,909 89Y
Radioactive.svg 90Sr stopy 28,90 r. β- 0,546 90Y
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému stroncium.
Pozri aj chemický portál

Stroncium (strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že sa môže dlhodobo uchovávať iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium objavil v roku 1790 Adair Crawford a v roku 1973 M. H. Klaproth v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03 – 0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg·l⁻¹ a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú celestín (síran strontnatý, SrSO4) a stroncianit (uhličitan strontnatý, SrCO3).

Výroba, zlúčeniny a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a chloridu draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého (SrTiO3) sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

Zdravotné aspekty stroncia[upraviť | upraviť zdroj]

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]