Elektrický odpor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
VFPt Solenoid correct2.svg
Elektromagnetizmus
Elektrina · Magnetizmus
Elektrostatika
Elektrický náboj
Coulombov zákon
Elektrické pole
Gaussov zákon
Elektrický potenciál
Magnetostatika
Ampérov zákon
Magnetické pole
Magnetický moment
Elektrodynamika
Elektrický prúd
Lorentzova sila
Elektromotorická sila
Elektromagnetická indukcia
Faradayov-Lenzov zákon
Posuvný prúd
Maxwellove rovnice
Elektromagnetické pole
Elektromagnetické žiarenie
Elektrický obvod
Elektrická vodivosť
Elektrický odpor
Elektrická kapacita
Elektrická indukčnosť
Elektrická impedancia
Elektrická rezonancia

Elektrický odpor je fyzikálna veličina, ktorá vyjadruje schopnosť materiálu zabraňovať prechodu elektricky nabitých častíc. Je definovaný ako podiel napätia a prúdu prechádzajúceho predmetom následkom tohto napätia.

R = \frac{U}{I}

Ohmov zákon pre časť elektrického vodiča: elektrický prúd pretekajúci vodičom je priamo úmerný rozdielu elektrických napätí na koncoch vodiča a nepriamo úmerný elektrickému odporu vodiča:

I = \frac{U}{R}

Z Ohmovho zákona vyplýva, že podiel \frac{U}{I} je pre daný vodič konštantný a nezávislý od napätia alebo prúdu vo vodiči. Potom pre každý vodič môžeme zaviesť charakteristickú veličinu – elektrický odpor R. Vodiče, pre ktoré platí Ohmov zákon, nazývame lineárne (ohmické), ostatné vodiče nazývame nelineárne.

Značkou elektrického odporu je R a jeho jednotkou je ohm (Ω). Elektrický odpor môžeme zmerať ohmmetrom alebo za pomoci RLC mostíka. Súčiastkou s definovaným elektrickým odporom je rezistor.

Merný odpor[upraviť | upraviť zdroj]

Merný odpor je odpor vodiča jednotkovej dĺžky a jednotkového prierezu. Rešpektuje skutočnosť, že rôzne materiály kladú elektrickému prúdu rôzny odpor, pretože majú rôznu štruktúru. Jeho značkou je ρ a jednotkou je ohm meter (Ωm).