Fyzika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plazmová guľa

Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodná veda o transformáciách energie v časopriestore a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.[1]

Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje – celý časopriestor, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.

Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostatnej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu je v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) ťažké vymedziť hranice fyziky.

Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.

Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova – od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.

Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa ďalších pohľadov k jej výskumu.

Názory filozofov na fyziku[upraviť | upraviť zdroj]

Albert Veľký[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzika je podľa Alberta Veľkého náuka o pohybe a jeho prvej príčine.

Aristoteles[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzika je podľa Aristotela časť teoretickej filozofie, ktorá skúma prírodu. Úlohou fyziky je uvádzanie jednotlivých javov pod také všeobecné pojmy a predstavy, ako je pojem nekonečnosti, priestoru, času a pohybu, ktoré možno poznať na základe skúmania podstaty vecí a na tomto základe pochopiť prirodzený beh sveta.

Stoicizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzika podľa stoicizmu je jedna zo základných zložiek filozofie; fyzika je učenie o prírode, ontológia i teológia.

Teória a experiment[upraviť | upraviť zdroj]

Miera rozlišovania medzi teóriou a experimentom je vo fyzike vyššia než vo väčšine ostatných vied. Teoretickí fyzici pracujú na formulácii konzistentných matematických modelov, ktoré sú v súlade s predchádzajúcimi experimentmi a predpovedajú nové experimentálne overiteľné výsledky, ktoré by za teóriou určených podmienok mali prejavovať tendenciu nastať. Experimentálni fyzici sa odkazujú na experimentálne zistenia, pri vytváraní modelov sveta pracujú s obmedzenou presnosťou meracích prístrojov a experimentálne overujú pravdivosť teoretických modelov, pričom takouto cestou prichádzajú často k novým pozorovaniam. Fyzici pracujúci na zosúlaďovaní teórie a experimentu sa často nazývajú fenomenológovia.

Disciplíny fyziky[upraviť | upraviť zdroj]

Články a skupiny článkov o fyzike vo Wikipédii[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: :Kategória:Fyzika


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. predmet fyziky

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]