Pohyb (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vo fyzike pohyb je neustála zmena polohy telesa v priestore vzhľadom k času a voči referenčnému bodu (tým je často sám pozorovateľ). Táto zmena polohy je zaznamenávaná pozorovateľom v jeho vzťažnej sústave (teda vlastne z jeho „uhlu pohľadu“).

Do začiatku 20. storočia sa pohyby skúmali pomocou Newtonových pohybových zákonov, ktoré sú základom pre klasickú mechaniku. Získané výsledky veľmi dobre súhlasili s experimentmi až do doby, kým fyzici neboli schopný merať a skúmať aj fyzikálne fenomény, ktoré sa uskutočňovali pri veľmi vysokých rýchlostiach blížiacich sa k rýchlosti svetla.

Albert Einstein a jeho Špeciálna teória relativity pomohli pochopiť a popísať pohyby okolo nás oveľa presnejšie.

Rozdelenie pohybov[upraviť | upraviť zdroj]

  • podľa povahy rýchlosti pohybu
    • rovnomerný
    • nerovnomerný

Najjednoduchšie pohyby[upraviť | upraviť zdroj]

Priamočiary pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Priamočiary pohyb

- je taký pohyb, pri ktorom sa nemení smer rýchlosti hmotného bodu. Trajektóriou je priamka (časť priamky).

Všeobecný priamočiary pohyb základná jednotka
Rýchlosť  v = \frac{\mathrm{d}s}{\mathrm{d}t} m.s-1
Dráha  s = \int v\, \mathrm{d}t m
Zrýchlenie  a = \frac{\mathrm{d}^2s}{\mathrm{d}t^2} ;\qquad a = \frac{\mathrm{d}v}{\mathrm{d}t} m.s-2

Pohyb po kružnici[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pohyb po kružnici

- je pohyb hmotného bodu, ktorého trajektóriou je kružnica (časť kružnice).

Všeobecný pohyb po kružnici základná jednotka
Uhlová rýchlosť  \omega = \frac{\mathrm{d}\varphi}{\mathrm{d}t} rad.s-1
Uhlová dráha  \varphi = \int\omega \, \mathrm{d}t rad
Uhlové zrýchlenie  \epsilon = \frac{\mathrm{d}^2\varphi}{\mathrm{d}t^2} ;\qquad \epsilon = \frac{\mathrm{d}\omega}{\mathrm{d}t} rad.s-2

Otáčavý pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

O otáčavom pohybe hovoríme pri tuhom telese, ktoré sa otáča okolo danej osi otáčania danou uhlovou rýchlosťou \omega. Vtedy majú jednotlivé jeho body rôznu veľkosť rýchlosti, ktorá je daná ich vzdialenosťou od osi otáčania R a vzťahom v=\omega R. Energia otáčavého pohybu je daná vzťahom E=I\omega^2/2, kde I je moment zotrvačnosti daného telesa vzhľadom na danú os otáčania.

Skladanie pohybov[upraviť | upraviť zdroj]

Pre skladanie pohybov platí princíp nezávislosti pohybov, tzv. ak vykonáva teleso dva alebo viac pohybov súčasne, jeho poloha za čas t je taká, ako keby konal tieto pohyby postupne, v ľubovoľnom poradí, každý za čas t.