Optika (odbor)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Optika je odbor fyziky zaoberajúci sa svetlom a jeho vlastnosťami.
Delí sa na:
- Geometrickú optiku
- Vlnovú optiku
- Elektromagnetickú optiku
- Kvantovú optiku
Obsah |
Priamočiare šírenie svetla v rovnorodom prostredí [upraviť]
1.1 svetelné zdroje, optické prostredie [upraviť]
svetelné zdroje [upraviť]
- svetelným zdrojom je teleso v ktorom vzniká svetlo (často v dôsledku vysokej teploty)
- mesiac a zrkadlo nie sú zdroje svetla
- slnko a žiarovka sú zdroje svetla
- bodový svetelný zdroj - zdroj svetla, ktorého rozmery zanedbávame
- plošný svietelný zdroj - javí sa ako svietiaca plocha
...
optické prostredie [upraviť]
- optické prostredie delíme na:
- nepriehľadné - svetlo sa ním nešíri ( je ich najviac )
- priehľadné - vzduch sklo...
- priesvitné - matné sklo, hmla
- číre - môže byť aj priehľadné aj priesvitné - vidíme všetky farby
- farebné - prepúšťa len jednu farbu (farebné sklo)
Pre bližšie informacie pozri Svetlo
1.2 šírenie svetla, rýchlosť svetla [upraviť]
šírenie svetla [upraviť]
- v rovnorodom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro
- svetelný lúč - znázorňuje sa ako priamka pozdĺž ktorej sa svetlo šíri
- svetelný zväzok - vytvára ho viac lúčov
- rovnobežný - svetlo sa šíri vo valcovom priestore
- rôznobežný - svetlo sa šíri v kužeľovom priestore
- rovnorodé prostredie je také kde sú na všetkých miestach rovnaké prostredie napr. vzduch
- vzduch ako rovnorodé prostredie má rovnakú teplotu rovnakú vlhkosť je čistý a pod.
rýchlosť svetla [upraviť]
- rýchlosť svetla
- vo vákuú : 300 000 km/s (299 792 458m/s)
- vo vzduchu : 290 000 km/s
- vo vode : 220 000 km/s
- svetlo sa v prostredí s časticami látok šíri pomalšie
1.3 tieň [upraviť]
- vznikne, ak je medzi svetelným zdrojom a premietacou stenou nepriehľadné teleso
2 bodové svetelné zdroje [upraviť]
- plný tieň - spoločný priestor kde nepreniklo svetlo ani z jedného svetelného zdroja
- polo tieň priestor kde preniklo svetlo aspoň z jedného svetelného zdroja
- napr. futbalový zápas kde futbalisti majú viac tieňov
plošný svetelný zdroj [upraviť]
- plný tieň prechádza pozvolna v polotieň
Pre bližšie informácie pozri tieň
1.4 Fázy mesiaca [upraviť]
- Mesiac je najbližšie vesmírne teleso k zemi
- je to prirodzená družica
- je vzdialený 384 000 km
- Mesiac sa otočí okolo svojej osi a obehne okolo Zeme za probližne rovnakú dobu (cca 28 dní)
- z toho dôvodu vidíme vždy tú istú polovicu Mesiaca ktorá sa volá privrátená časť Mesiaca
- z tejto polovice je vždy osvetlená slnko len jedna časť - fázy Mesiaca :
- nov (na obrázku 1)
- pribúda (na obrázku 2,3,4)
- spln (na obrázku 5)
- ubúda (na obrázku 6,7,8)
- odvrátenú časť Mesiaca zo Zeme nikdy nevidíme
1.5 zatmenie slnka, zatmenie mesiaca [upraviť]
Zatmenie slnka, Francúzsko 1999
zatmenie slnka [upraviť]
Slnko, Mesiaz a Zem sú približne v jednej rovine. Vrhnutý tieň mesiaca dopadá na Zem.
- plný tieň - úplné zatmenie (pás totality)
- polotieň - čiastočné zatmenie
zatmenie mesiaca [upraviť]
Slnko, Zem a Mesiac sú približne v jednej rovine vrhnutý tieň Zeme dopadá na mesiac. Pozorujeme vždy úplné zatmenie.
Odraz svetla na rozhraní 2 optických prostredí [upraviť]
odraz svetla na rovinnom rozhraní [upraviť]
- prostredie môže svetlo pohltiť obr č.1.
- prostredie môže svetlo prepustiť obr č.2.
- prostredie môže svetlo odraziť obr č.3.
- zákon odrazu
- dopadajúci lúč sa v bode dopadu odrazí pod uhlom odrazu
- uhol dopadu a uhol odrazu sa rovnajú (ά = α)
- lúč dopadu, kolmica dopadu a lúč odrazu sú v jednej rovine
- zrkadlo je dobre vyleštená kovová plocha na ktorej sa dobre odráža svetlo ( najčastejšie striebro )
rozptyl svetla [upraviť]
- ak dopadne rovnobežný svetelný zväzok na presne rovinnú plochu, odrazí sa ako rovnobežný
- ak na nerovinnú odráža sa všetkými smermi
- tento jav umožnuje vidieť aj predmety ktoré nie sú priamo osvetlené napr. častice vzduchu rozptylujú svetlo zo slnka
1.7 Zobrazovanie rovinným zrkadlom [upraviť]
- každé osvetlené teleso sa správa ako súbor svietiecich bodov
- pri zobrazovaní je predmet (skutočný) a obraz, ktorý vznikne
- tento má 3 vlastnosti
- zmenšený alebo rovnaký, alebo zvätšený
- priamy alebo prevrátený
- skutočný alebo neskutočný
1.8 Guľové zrkadlá [upraviť]
- sú častou guľovej plochy svetlo odráža časť vnútorná - duté
- lúče sú po odraze zbiehavé
- pretínajú sa v F
- obraz vzniká v priesečníku aspoň 2 významných lúčov
- lúč prechádzajúci S sa po odraze vracia späť
- lúč rovnobežný s o sa odráža do F
- lúč prechádzajúci cez F je po odraze rovnobežný s o
- svetlo odráža časť vonkajšia - vypuklé
- lúče sú po odraze rozbiehavé
- akoby vychádzali z F
- obraz vzniká v priesečníku aspoň 2 významných lúčov
- lúč prechádzajúci S sa po odraze vracia späť
- lúč rovnobežný s o po odraze akoby vychádzal z F
- lúč ktorý ako keby vychádzal z F je rovnobežný z o