Biológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Animalia –  Bos primigenius taurus
Planta – Triticum
Fungi – Morchella esculenta
Stramenopila/Chromista – Fucus serratus
Bacteria – Gemmatimonas aurantiaca (- = 1 mikrometer)
Archaea – Halobacteria
Virus – Gamma phage

Biológia (grec. bios, βιος – život; logos, λογος – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:

  • V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte Zem. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade vírusov, viroidov a priónov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
  • V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – evolúcia. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a ekológia.
  • Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v poľnohospodárstve, medicíne, farmakológii a pod.).

Dejiny biológie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny biológie


Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:

„Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”

Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.

Hlavné disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.

Rozdelenie podľa typu organizmov[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie podľa úrovne organizácie živej hmoty[upraviť | upraviť zdroj]

Úroveň štúdia Príklad objektov Disciplíny
molekulárna biomolekuly: bielkoviny, DNA organická chémia, biochémia, molekulárna biológia
mikroskopická stavba bunky (organely) cytológia
jednobunkové organizmy mikrobiológia
orgány, tkanivá fyziológia, histológia
makroskopická organizmy, jednotlivci anatómia, etológia
populačná kolónie, populácie, metapopulácie biológia populácií, genetika populácií
druhová druh fylogeografia
naddruhová skupiny druhov, ekosystémy fylogénia, ekológia

Medzi ďalšie disciplíny spojené s biológiou patrí genetika, náuka o dedičnosti. Jedným z kľúčových pojmov biológie je princíp evolúcie. Vývojom organizmov sa zaoberá fylogénia, paleontológia študuje fosílne organizmy za účelom objasnenia ich evolúcie. Všetky biologické disciplíny sa opierajú o taxonómiu (systematiku), ktorej objektom záujmu je pomenúvanie a klasifikácia živých organizmov.

Vybrané biologické a hraničné disciplíny[upraviť | upraviť zdroj]

Algológia – Anatómia – AntropológiaAplikovaná biológia – Astrobiológia – Bakteriológia – Behaviorálna biológia – Biofyzika – Biogeografia – Biochémia – Bioinformatika – Bionika – Biotechnológia – Botanika – Cytológia – Ekológia – Envirobiológia – Entomológia – Epidemiológia – Etológia – Evolučná biológia (s Ontogenézou a Fylogenézou) – Farmakobiológia – Fyziológia – Genetika a Epigenetika – Geobotanika – Histológia – Chronobiológia – Imunológia – Kryptobiológia – Lichenológia – Medicína – Mikrobiológia – Molekulárna biológia – Morfológia – Mykológia – Neurobiológia – Oológia – Paleontológia (s paleobotanikou a paleozoológiou) – Parazitológia – Protozoológia – Sociobiológia – teoretická taxonómia – Teoretická biológia – Virológia – Zoológia

Základné delenie organizmov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Systém živých organizmov


Jedno z častých delení v minulosti bolo delenie živých organizmov do piatich ríš:

Dnes je tento systém väčšinou nahradený novým delením na domény a ríše, zohľadňujúcim charakter bunkového jadra (prokaryotické a eukaryotické), bunkových membrán a bunkovej steny:

Existuje ale aj veľa iných delení.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]