Poľnohospodárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Orba poľa s využitím konskej sily, dnes zastaraný spôsob.

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva , ktorého hlavnou úlohou je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Touto dôležitou úlohou je základným pilierom samotnej existencie spoločnosti a ľudstva. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktami poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá, vedľajšími zas suroviny pre potravinársky a ľahký priemysel. Široké spektrum činností v poľnohospodárstve podrobne skúmajú a vyvíjajú poľnohospodárske vedy.

Charakteristickou črtou poľnohospodárskej výroby je viazanosť na pôdu. Základnou mernou jednotkou rozlohy pôdy je hektár (ha). Poľnohospodárstvo má dôležitú funkciu v starostlivosti o krajinu. Je priestorovo najrozsiahlejšia činnosť človeka na Zemi. Aj preto je predmetom častých kontroverzií, napr. kvôli spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP).

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinná výroba na Slovensku. V popredí strnisko, v strede oráčina a v pozadí porast oziminy.

Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby.

  • Drobné farmárstvo súkromne hospodáriacich roľníkov je charakteristické limitovanou malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy. Vstupy do výroby bývajú zväčša menšie a z vlastnej produkcie, menší stupeň mechanizácie a chemizácie. Produkcia slúži prevažne k potrebám prežitia roľníka, za časť predanej produkcie sa zabezpečujú ostatné potreby domácnosti a vstupy do ďalšej výroby.
  • Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo s veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vysoká koncentrácia hospodárskych zvierat na plochu, pestovanie širokej škály poľnohospodárskych plodín vrátane olejnín a technických plodín.

V roku 2001 bola celková rozloha poľnohospodárskej pôdy 2450 tis. hektárov. Z toho 59,2 % tvorila orná pôda, 5,1 % trvalé porasty, 35,7 % pastviny. Na jedného obyvateľa pripadalo 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy. Na jeden hektár obrábanej pôdy pripadalo v priemere 82,6 kg hnojiva. Pre porovnanie v Českej republike sa v roku 2001 hospodárilo na 4178 tis. ha, z toho až 71,9 % tvorila orná pôda, trvalé porasty boli na 5,5 %-tách poľnohospodárskej pôdy a pastviny tvorili iba 22,6 %. Na jedného obyvateľa pripadalo 0,42 ha poľnohospodárskej pôdy. Spotreba hnojív na jeden ha bola však 128,3 kg.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Postupný vývoj pluhu od dreveného až po celokovový.
Bližšie informácie v hlavnom článku: dejiny poľnohospodárstva

História poľnohospodárstva je približne taká dlhá ako história ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok.

Rané začiatky poľnohospodárstva sa datujú do doby, keď človek začal chovať mláďatá lovených zvierat v zajatí (začiatky domestikácie) a pestovať druhy divých rastlín s charakteristickými znakmi, hlavne veľkosť zrna, množstvo úrody na jednu rastlinu. V praveku (8 tis. až 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa začali vyvíjať aj prvé primitívne náradie na obrábanie pôdy, zber a spracovanie úrody.

Starovek (3 tis. pred Kr. - 500 po Kr.) svojou bronzovou dobou a hlavne železnou dobou priniesol zdokonaľovanie náradia ako motyky, kosáky, konský postroj a iné. Bolo vynájdené koleso, využívajú sa aj zavlažovacie kanály a akvadukty s gravitačným rozvodom vody. 1000 rokov pred Kr. sa začínajú používať železné lopaty, v druhom storočí pred Kr. sa v krajinách kultúrneho východu začína používať tažký železný pluh.

V ranom stredoveku je úroveň živočíšnej výroby na veľmi nízkom stupni. Ošípané sa voľne pásli v lesoch, na záprahovú silu na prácu na poli boli využívané voly. Nástupom feudalizmu vznikajú veľkostatky vlastnené šľachtou, na poliach museli pracovať dedinčania - roľníci. Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný, orná pôda bola rozdelená na tri časti. Jedna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jar jačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala ľadom, teda nebola orbábaná. Koncom stredoveku nastáva rozvoj chovu oviec pre produkciu vlny, čo bolo umožnené rozvojom textilného priemyslu. Po roku 1492 nastali veľké globálne zmeny oblastí pestovania plodín.

V 17. storočí vedecká revolúcia podnietila experimentovanie aj v oblasti poľnohospodárstva. Zlepšovanie pestovateľských technológií viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod. Začína sa siatie do riadkov a v roku 1636 bola vyvinutá mechanická mláťačka. V 18. storočí selekcia vhodných kultivarov a začiatky hybridizácie rastlín zvýšili podstatným spôsobom veľkosť úrod. Chov hospodárskych zvierat sa stáva samostatným odvetvím poľnohospodárstva, uplatňuje sa zámerná selekcia hospodárskych zvierat.

Dôležité plodiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zrno pšenice.
Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2005 (t/ha)[2]
pšenica 4,70
raž 3,34
jačmeň 4,00
ovos 2,69
kukurica na zrno 7,89
zemiaky 22,15
slnečnica 2,32
repka olejná 2,44
cukrová repa 54,96

Dôležité hospodárske zvieratá[upraviť | upraviť zdroj]

Hovädzí dobytok ustajnený v ľahkej stavbe.
Bližšie informácie v hlavnom článku: hospodárske zviera

V poľnohospodárskej výrobe je najdôležitejšia úžitkovosť jednotlivých hospodárskych zvierat. Na zvyšovanie úžitkovosti sa zameriava aj samotná zootechnická prax a plemenárska práca.

Priemerná úžitkovosť niektorých hospodárskych zvierat na Slovensku v roku 2005[3]
Priemerná ročná dojivosť v l 5 812
Priemerný prírastok teliat v kg na 100 kŕmnych dní 72,36
Priem.prírastok mladého chovného Hov. dobytka v kg na 100 kŕmnych dní 61,76
Priem.prírastok hov. dobytka výkrm v kg na 100 kŕmnych dní 83,52
Priem.prírastok mladé chovné ošíp. v kg na 100 kŕmnych dní 39,82
Priem.prírastok ošíp.výkrm v kg na 100 kŕmnych dní 59,08

Poľnohospodárska produkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi dôležité poľnohospodárske produkty patria hlavne: mäso, mlieko, vajcia, zrno obilnín, krmoviny, vlna a iné. (Pozri stránku hospodárske zviera - hlavné produkty hospodárskych zvierat)

Poľnohospodárska produkcia sa vyjadruje v rôznych jednotkách, napr. v celkovej produkcii (kvantita), produkcia v percentách jednotlivých dôležitých živín v produktoch, produkcia prepočítaná na finančné prostriedky, ako podiel na HDP a pod.

Podiel poľnohospodárstva na HDP Slovenskej republiky v roku 2005 zostal na úrovni roku 2004 a to 4,7 %. Podiel poľnohospodárstva na zamestnanosti v štáte klesol zo 4,9 % (r. 2004) na 4,6 % v roku 2005. Tento trend viedol k nárastu produktivity práce na 14,8 % (vyjadrenou hrubou pridanou hodnotou na zamestnanca). Celkový výsledok hospodárenia za všetky poľnohospodárske subjekty klesol z 1 573 mil Sk (r. 2004) na 575 mil Sk v roku 2005, pričom najvyšší pozitívny výsledok hospodárenia mali právnické osoby s 20 a viac zamestnancami. V roku 2005 sa investovalo o 43 % viac ako rok predtým a investície dosiahli najvyšší objem aký sa dostal do poľnohospodárstva od roku 1990.[4]

Hrubá poľnohospodárska produkcia v bežných cenách v roku 2002 (v mil. Sk)[2]
Hrubá rastlinná produkcia 28 745
obilniny 12 330
obchodné plodiny 5 159
krmivá 2 123
zelenina 3 747
zemiaky 2 522
ovocie 949
hrozno 562
ostatná rastlinná výroba 1 353
Hrubá živočíšna produkcia celkom 34 190
hovädzí dobytok 4 522
ošípané 11 378
ovce a kozy 338
hydina 4 060
mlieko surové 9 946
vajcia 1 944
ostatná živočíšna výroba 2 002

Osobitosti poľnohospodárskej výroby[upraviť | upraviť zdroj]

Poľnohospodárska výroba sa značne odlišuje od priemyselnej výroby niekoľkými kľúčovými znakmi. Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilný, v jednotlivých regiónoch krajiny má inú prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu špeciálnych úprav (napr. meliorácie). Tým sa aj náklady jednotlivých podnikov na zúrodňovanie pôdy značne líšia. V súčasnosti sa uplatňuje tzv. bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania kvality pôdy.

Ďalším charakteristickým znakom poľnohospodárskej výroby je závislosť od klimatických podmienok. Napr. potreby jednotlivých pestovaných plodín na zavlažovanie sa líši v každom pestovateľskom roku. Mnohokrát nie je v silách poľnohospodárskych podnikov zabrániť zničeniu časti alebo celej úrody nepriaznivými poveternostnými alebo prírodnými podmienkami.

Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov. Značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu.

Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Nie je zvláštnosťou že poľnohospodársky producent musí kryť straty z určitých poľnohospodárskych produktov zo zisku iných.

Vedné odbory spojené s poľnohospodárstvom[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]