Genetika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Genetika je disciplína biológie, ktorá skúma dedičnosť a premenlivosť. Genetiku založil Johann Gregor Mendel, ktorý 1865 vyslovil prvé pravidlá o dedení znakov a vlastností. Patrí medzi biologické vedy a vydeluje sa podľa hľadiska štúdia organizmov (podobne ako anatómia alebo fyziológia). Sleduje variabilitu, rozdielnosť a prenos druhových a dedičných znakov medzi rodičmi a potomkami aj medzi potomkami navzájom. Jej história sa začala písať až v 19. storočí. K veľkému rozvoju došlo v druhej polovici 20. storočia a dá sa očakávať, že rýchly rozvoj bude pokračovať aj v 21 storočí. Okrem lekárstva nachádza genetika využitie v pestovateľstve nových odrôd rastlín rovnako ako pri chove (nielen) hospodárskych zvierat. S rozvojom biotechnológií a genetického inžinierstva sa objavujú aj geneticky upravené hospodárske rastliny, ktoré sa stávajú ekologickou a etickou otázkou. Poznatky genetiky sú veľmi dôležité v evolučnej biológii.

Veľký význam pre človeka má lekárska respektíve klinická genetika. Skúma človeka, rôzne genetické choroby, ich početnosť a genetickú determináciu istých ľudských znakov. Dnes sa tiež už stále častejšie môžeme stretnúť s genetickým poradenstvom, najmä pri plánovaní potomkov a prevencii vrodených vývojových vád. Genetika sa uplatňuje pri výskume rakovinného bujení, imunitného systému, imunitných reakcií a v mikrobiologickom výskume. Samostatnou kapitolou sa potom stáva klonovanie, kde sa objavujú ekologické a etické otázky už pri klonovaní zvierat, a nie to ešte pri klonovaní človeka. Úplnou revolúciu v medicíne potom môže priniesť ovládnutie génovej terapie.

Genetika je jednou z najdôležitějších (respektíve priamo najdôležitejšia) teoretických vied z hľadiska popisu akejkoľvek živej sústavy. U genetickej informácii je počiatok každého súčasného živého organizmu. Genetická informácia určuje budúcu anatomickú stavbu organizmu, určuje aké látky budú súčasťou biochemických a fyziologických procesov v organizme a v neposlednej rade je nezameniteľnou súčasťou pohlavného aj nepohlavného rozmnožovania.

Dnes sa už nedá nespomenúť význam genetiky vo forenzných metódach. Genetické testy pomáhajú pri usvedčovaní zločincov, pri identifikácii telesných pozostatkov alebo stratených osôb. V súčasnej dobe tiež prichádzajú do módy genetické testy otcovstva.

Odbory genetiky[upraviť | upraviť zdroj]

molekulárna genetika, cytogenetika, imunogenetika, onkogenetika, populačná genetika, klasická genetika, genetika rastlín (baktérií, vírusov…), dedivosť, evolučná genetika, systematická genetika a lekárska genetika.

V genetickom výskume sa používa veľa rozličných metód. Ide najmä o metódy biochemické, fyzikálne, mikroskopické, metódy analytickej chémie a bioinformatiky. Veľa špecifických metód bolo objavených výhradne pre genetický výskum – najmä rôzne sekvenovacie a značkovacie metódy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny genetiky
  • 1869 v bunkách bola zistená chemická látka DNA
  • 1909 prvýkrát sa vo vedeckom svete objavil pojem „gén“ a zistilo sa chemické zloženie DNA
  • 1920 zistilo sa, že v mechanizme prenosu dedičných vlastností hrajú úlohu chromozómy
  • 1944 prvýkrát sa s dedičnosťou spája DNA
  • 1951 bola získaná prvá ostrá rontgenová snímka DNA
  • 1953 Crick a Watson popisujú štruktúru DNA
  • 1966 zisťuje sa, že DNA sa okrem chromozómu nachádza aj v mito-chondriách (mimo bunkového jadra)
  • 1969 izoluje sa prvý gén
  • 1970 je vyrobený prvý umelý gén
  • 1973 začína sa éra genetického inžinierstva, keď je možné experimentovanie s génmi
  • 1976 prvýkrát sa dekóduje DNA vírusu
  • 1977 do baktérie je prvýkrát umelo vložený gén, ktorý normálne funguje
  • 1978 geneticky modifikovaná baktéria produkuje inzulín
  • 1981 uskutočnený prenos génu z jedného živočíšneho druhu na iný
  • 1983 vytvorený prvý umelý chromozóm
  • 1984 zistilo sa, že DNA, ktorá nekóduje žiadnu bielkovinu, sa u jedincov toho istého druhu líši; vznik identifikačnej metódy, tzv. fingerprin ting
  • 1988 vznik Human Genome Project zameraného na získanie kompletného ľudského genómu.
  • 1990 na liečbu štvorročného dievčaťa sa po prvýkrát využili experimenty s ľudskými génmi
  • 1993 génovou terapiou bola vyliečená myš trpiaca cystickou fibrózou
  • 1996 po šesťročnom úsilí bol dekódovaný génom (súbor génov) doteraz najkomplexnejšieho organizmu – kvasinky
  • 1998 dekódovaný génom prvého mnohobunkového organizmu – červa C. elegans
  • 2000 ohlásený prvý “draft" ľudského genómu

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]