Gregor Mendel

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gregor Johann Mendel (* 22. júl 1822 – † 6. január 1884) bol moravský kňaz, prírodovedec a biológ nemeckej národnosti, opát augustiniánskeho kláštora v Brne, zakladateľ genetiky.

Narodil sa v Hynčiciach (nem. Heinzendorf bei Odrau; dnes časť obce Vražné) v Sliezsku v roľníckej rodine. 21-ročný vstúpil do augustiniánskeho kláštora v Brne a ako mních dostal meno Gregor. V roku 1868 Mendela zvolili za opáta jeho kláštora a preláta. Zomrel po vážnej chorobe 6. januára 1884. Pochovaný je na brnianskom ústrednom cintoríne v hrobke augustiniánov. Rekviem v kostole vtedy dirigoval mladý Leoš Janáček.

Mendel si pri rastlinách priekopnícky všímal jednotlivé znaky. Delil ich do párov, z ktorých sa v potomstve vyskytne vždy buď ten, alebo onen (princíp komplementarity). Sformuloval tri po ňom nazvané zákony dedičnosti. V nich naplno rozvinul pojmy ako dominantný a recesívny znak, faktory dedičnosti (gény) a ich alternatívne formy (alely). Preukázal, že rôzne znaky sa dedia nezávisle v konkrétnych číselných pomeroch. Mendelovi súčasníci spomedzi biológov jeho prácu ignorovali aj preto, že používal matematickú teóriu pravdepodobnosti, o ktorej nemali potuchy. Mendel si však veril. Odrážajú to slová na jeho pomníku: „Môj čas príde". Satisfakciu mu posmrtne v roku 1900 poskytli poprední biológovia, Carl Correns v Nemecku, Hugo de Vries v Holandsku a Erich von Tschermak-Seysenegg v Rakúsku. Jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a ukázali, že platia pre rastliny aj živočíchy.

Mendela pri výskumoch údajne sčasti motivovalo úsilie nájsť argumenty proti vtedy uverejnenej teórii evolúcie Charlesa Darwina. (Otvorenú diskusiu o evolúcii v rámci rímskokatolíckej cirkvi pripustil až pápež Pius XII. v roku 1951.) Sám sa o evolúciu veľmi zaujímal, najmä o skoršie názory francúzskeho prírodovedca Jeana-Baptista de Lamarcka, hoci zotrval pri teologickom pohľade na svet. Vzdelaní augustiniánski mnísi z jeho kláštora však názory Darwina a prvých evolucionistov darvinovskej školy kompetentne poznali a ich diela mali v knižnici.

Položil základy genetiky ako vednej disciplíny. Skúmal zákonitosti, spôsob a pravidlá dedenia jednotlivých znakov u organizmov, pri krížení hybridov (najmä hrachu Pisum sativum). Z kvantitatívneho hľadiska a na základe matematických a štatistických vyhodnotení pomerov u hybridov, ktoré získal v jednotlivých dcérskych generáciách, sa mu podarilo objaviť všeobecne platné pravidlá. Mendel krížil rastliny tak, že štetcom prenášal peľ na bliznu materského organizmu, z ktorého odstránil tyčinky, aby nenastalo samoopelenie. Aby ani hmyz dodatočne neopelil rastlinu, obalil kvet papierom alebo gázou. Pri svojich pokusoch používal dve dedičnosti. Dedičnosť s úplnou dominanciou (dominantný gén úplne prevláda nad recesívnym génom) a dedičnosť s neúplnou dominanciou (dominantný gén úplne nepotlačí recesívny gén, a preto sa naraz objaví nový znak ako výsledok zmiešania obidvoch génov).

Mendelove pravidlá

Pokusy, ktoré vykonal Mendel s hrachom, a matematicko – štatistické vyhodnotenie výsledkov ho priviedli k niektorým zákonitostiam, ktoré sa v genetike označujú ako Mendelove pravidlá:

1. Pravidlo uniformity hybridov – všetci príslušníci prvej dcérskej generácie sú fenotypicky aj genotypicky rovnakí.

2. Pravidlo štiepenia znakov – keď sa krížia medzi sebou príslušníci prvej dcérskej generácie, zjavujú sa u ich potomkoch dominantné a recesívne znaky oboch rodičov.

3. Pravidlo o čistote gamét – pohlavné bunky hybrida zostávajú genotypicky čisté, nezmenené.

4. Pravidlo o nezávislej kombinácii génov – vlohy jedného páru sa voľne kombinujú a dedia nezávisle od vlôh iných párov.

Monohybridizmus

Keď Mendel krížil hrach s guľatými semenami s odrodami s hranatými semenami, v generácii F1 (prvá dcérska generácia) boli všetky jedince rovnaké. Keď skrížil príslušníkov generácie F1, dostal v generácii F2 (druhá dcérska generácia) väčšiu časť guľatých a menšiu časť hranatých semien. Pri veľkom počte krížencov zistil, že ich pomer bol 3:1.

Mendel ako meteorológ: Od roku 1862 až do svojej choroby robil Mendel veľmi kvalitné každodenné pozorovania pre Meteorologický ústav vo Viedni. V zozname trinástich Mendelových publikácii sa deväť týka meteorológie. Mendelovo meno nesie aj prvá česká stanica na Antarktíde.

Nešlo len o to, že založil genetiku a definoval Mendelove zákony dedičnosti, ale svojimi prácami v podstate spoluzaložil ešte jeden vedný odbor-bioštatistiku.

[upraviť] Dielo

Versuche über Pflanzenhybriden, 1866

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Gregor Mendel
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor Mendel

[upraviť] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok