Gén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Časti génu: intrón a exón

Gén je úsek (sekvencia) DNA alebo RNA, ktorá kóduje informáciu pre tvorbu nejakého produktu. V užšom zmysle gén kóduje tvorbu jednej bielkoviny. Existuje množstvo rôznych definícií génu, často upravených pre potreby jednotlivých vedných disciplín. Gén je základná funkčná jednotka dedičnosti.

Gén kódujúci proteín je zložený z tripletov – kodónov, kde každý triplet predstavuje informáciu o zaradení jednej aminokyseliny. Zároveň musí gén obsahovať aj sekvencie umožňujúce jeho reguláciu. Patria sem sekvencie označujúce miesto začiatku a konca transkripcie génu. Tieto kodóny nekódujú aminokyseliny, ale poskytujú informácie, bez ktorých by nebol možný úspešný priebeh proteosyntézy. Úseky kodónov bez funkčných regulačných sekvencií sa nazývajú pseudogény.

Gény tvoria veľkú časť DNA baktérií, no len malú časť v DNA eukaryotov. Eukaryotická DNA totiž obsahuje rozsiahle nekódujúce sekvencie medzi génmi, ale aj vnútri nich. Nekódujúca sekvencia vo vnútri génu sa nazýva intrón. Aby z génu vznikol správny produkt, musí byť intrón z RNA vystrihnutý a zostávajúce kódujúce časti RNA spojené. Kódujúca časť génu sa nazýva exón. Časť DNA tvorená exónmi sa nazýva kódujúca DNA.

Gén v širšom zmysle[upraviť | upraviť zdroj]

Génom možno nazvať hocijaký úsek DNA, ktorý je prepisovateľný do podoby RNA, ktorá následne plní v bunke nejakú funkciu. Tou funkciou nemusí byť len syntéza bielkovín. Niektoré druhy RNA dokážu vykonávať funkciu už sami osebe, hoci predtým neraz ešte musia podstúpiť úpravy. Takáto RNA sa nazýva funkčná RNA a matrica pre jej vyvorenie je gén v širšom zmysle.

Expresia génu[upraviť | upraviť zdroj]

Gén chápaný v zmysle úseku DNA môže mať všetky sekvencie funkčné a predsa sa nemusí prejavovať. V organizmoch nedochádza k prejavom všetkých génov súčasne. U mnohobunkových organizmov dochádza v rôznych orgánoch k prejavom rôznych génov, hoci všetky bunky majú takmer identickú DNA a všetky teda nesú rovnaké gény. Prejavovanie génu sa nazýva expresia génu. Expresia génu je ovplyvňovaná rozličnými faktormi. Expresia génu sa môže v závislosti od okolností alebo od štádia ontogenézy zapínať a vypínať.

Niektoré gény sa prejavujú vo všetkých bunkách daného organizmu. Ide o gény riadiace chod každej bunky, napríklad ribozómalne gény. Tieto gény sa nazývajú "housekeeping gény". Iné gény sú špecifické len pre určité tkanivo alebo pletivo, napríklad gén pre hemoglobín v krvných bunkách.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]