Ribonukleová kyselina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chemická štruktúra RNA

Ribonukleová kyselina (RNA, alebo RNK) je nukleová kyselina tvorená jedným vláknom kovalentne naviazaných ribonukleotidov. Je biochemicky rozlíšiteľná od DNA vďaka prítomnosti dodatočnej hydroxylovej skupiny pripojenej ku každej pentózovej molekule reťazca a prítomnosti uracilu namiesto tymínu. Jednou z hlavných funkcií RNA je okopírovať genetickú informáciu z DNA (transkripcia) a fyzicky ju preniesť na miesto, kde dôjde k jej preloženiu (translácia) na výsledný proteín (priamo túto funkciu plní iba jedna trieda RNA, mediátorová RNA (mRNA).

Chemická štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

RNA má štyri rozdielne bázy: adenín, guanín, cytozín a uracil. Prvé tri sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v DNA, ale uracil v RNA nahrádza tymín v jeho komplementárnej funkcii k adenínu. Zdôvodnenie, prečo sa uracil nachádza v RNA môže byť v tom, že je energeticky menej nákladný, a to aj napriek tomu, že ľahko dochádza k jeho degenerácii na cytozín.[chýba zdroj]

Porovnanie s DNA[upraviť | upraviť zdroj]

V princípe majú rovnakú štruktúru ako DNA. Podobným spôsobom je vlákno RNA zložené z nukleotidov. Rozdielom je však prítomnosť hydroxylových skupín, ktoré sú pripojené na druhý uhlík pentózového cyklu (ribóza). DNA má v tejto pozícii iba jeden atóm vodíka (deoxyribóza). Hydroxylová skupina robí RNA menej stabilnou ako DNA.

DNA vytvára dlhú dvojitú špirálu, zloženú z dvoch komplementárnych vlákien. RNA vytvára relatívne kratšie jednovláknové reťazce. V niektorých prípadoch má komplementarita dvoch molekúl RNA aj fyziologickú funkciu (RNAi).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

RNA vzniká na jednom z dvoch vlákien DNA v procese, ktorý sa nazýva transkripcia. Prepisovaný reťazec sa nazýva matrica. Aby sa DNA mohla prepísať do RNA, musí byť najprv jej dvojzávitnica rozdelená a vodíkové väzby medzi purínovými a pyrimidínovými bázami prerušené. Na samotnej transkripcii sa podieľa enzým nazývaný RNA-polymeráza. Tá na základe princípu komplementarity pridáva na novovznikajúce vlákno RNA ribonukleotidy, ktoré vzájomne spája fosfodiesterovou väzbou. Reťazec RNA sa postupne predlžuje v smere 5´ → 3´. Pri raste sa RNA postupne oddeľuje od matrice a v mieste oddelenia sa obnovuje dvojvláknová štruktúra DNA.

Biologická úloha[upraviť | upraviť zdroj]

RNA v biológii plní niekoľko možných úloh: