Proteosyntéza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Proteosyntéza je proces, v ktorom sa tvoria bielkoviny. Skladá sa z dvoch krokov. V prvom dochádza k prepisu (transkripcii) genetického kódu DNA do m-RNA. V druhom dochádza k prekladu (translácii) kódu z RNA a tvorbe bielkovín. Transkripcia prebieha v bunkovom jadre a translácia na ribozómoch.

Proteosyntéza je zahájená iniciačnou tRNA, teda tou, ktorá nesie metionín. Tá sa naviaže na malú ribozomálnu podjednotku a začne pomaly prechádzať molekulu mRNA od 5' konca. Hneď ako objaví iniciačnú sekvenciu AUG - naviaže sa a translácia začína. Na ďalšie sekvencie (kodóny) nasadajú ďalšie tRNA podľa komplementarity báz (systém kodónu na mRNA - antikodón na tRNA). Medzi prinesenými aminokyselinami vznikajú peptidové väzby. Za túto časť translácie - elongáciu - je zodpovedná najmä veľká ribozomálna podjednotka. Hneď ako zostáva už len kodón bez zmyslu (terminačný), proteosyntéza je ukončená a vzniknuté polypeptidové vlákno môže byť ďalej v bunke upravované na požadovanú bielkovinu.

Drsné endoplazmatické retikulum (s ribozómami) sa špecializuje na tvorbu transmembránových proteínov (rôzne iónové kanály alebo receptory) alebo bielkovín určených "na zabalenie", ktoré sa zabudujú do vnútra membrán (sekrečné granuly, lyzozómy). Naopak voľné ribozómy sa podieľajú predovšetkým na tvorbe cytoplazmatických bielkovín (enzýmy, atď).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Proteosyntéza na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).