Uridínmonofosfát
| Uridínmonofosfát | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C9H13N2O9P |
| Synonymá | UMP, kyselina 5-uridylová, uridylát, uridín-5-fosfát |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 324,182 g/mol |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 58-97-9 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Uridínmonofosfát (UMP), takisto známy ako kyselina uridylová[1] alebo jej konjugovaná báza uridylát, je nukleotid, ktorý sa vyskytuje ako monomér v RNA. UMP je ester kyseliny fosforečnej a nukleozidu uridínu. Skladá sa z fosfátovej skupiny, pentózy ribózy a nukleovej bázy uracilu, takže je to ribonukleotidmonofosfát. V podobe substituentu sa preňho používa predpona uridylyl-. Kovalentné naviazanie UMP (napríklad na proteín) sa nazýva uridylylácia (alebo občas uridylácia).[2]
Biosyntéza a rozklad[upraviť | upraviť zdroj]
Uridínmonofosfát vzniká z orotidín-5'-monofosfátu (OMP) dekarboxylačnou reakciou katalyzovanou orotidylátdekarboxylázou. Bez katalýzy je táto reakcia extrémne pomalá (predpokladá sa, že prebehne v priemere asi raz za 78 miliónov rokov). Ak je adekvátne katalyzovaná, prebieha približne raz za sekundu, čo znamená až 1017x rýchlejšie.[3]
U ľudí má orotidylátdekarboxylázovú aktivitu proteín UMP syntáza.[4] Poškodenie UMP syntázy môže spôsobiť orotickú acidúriu, metabolickú poruchu.
Pri rozklade sa z uridínmonofosfátu štiepi ribózafosfát. Uracil sa potom hydrogenuje za vzniku dihydrouracilu a potom dochádza k jeho štiepeniu a rozkladu.
Účinky na zvieraciu inteligenciu[upraviť | upraviť zdroj]
V jednej štúdii bolo preukázané, že pieskomily, ktoré boli kŕmené kombináciou UMP, cholínu a kyseliny dokosahexaénovej, mali významne lepšie výsledky v behaní bludiskom oproti tým, ktoré týmito prípravkami kŕmené neboli, čo naznačuje zlepšenie kognitívnych funkcií.[5]
V potravinách[upraviť | upraviť zdroj]
V štúdiách výskumu mozgu sa UMP využíva ako prostriedok pre dodanie uridínu.[6] Uridín je aktívnou zložkou tejto zlúčeniny. Uridín je prítomný v mnohých jedlách, hlavne v podobe RNA. Nefosforylovaný uridín ale nie je biodostupný, pretože sa prakticky kompletne rozkladá v pečeni a tráviacom trakte.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ŠKÁRKA, Bohumil. Biochémia. [s.l.] : Alfa, 1987. Dostupné online.
- ↑ Fundamentals of Biochemistry. 3rd. vyd. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2008. Dostupné online.
- ↑ Biochemistry. 6th. vyd. San Francisco : W. H. Freeman, 2006. ISBN 0-7167-8724-5.
- ↑ Analysis of UMP synthase gene and mRNA structure in hereditary orotic aciduria fibroblasts. American Journal of Human Genetics, July 1988, s. 86–94. PMID 2837086.
- ↑ Dietary uridine enhances the improvement in learning and memory produced by administering DHA to gerbils. FASEB Journal, November 2008, s. 3938–46. DOI: 10.1096/fj.08-112425. PMID 18606862.
- ↑ Use of phosphatide precursors to promote synaptogenesis. Annual Review of Nutrition, 2009, s. 59–87. DOI: 10.1146/annurev-nutr-080508-141059. PMID 19400698.
- ↑ Novel single-pass exchange of circulating uridine in rat liver. Science, August 1981, s. 777–8. DOI: 10.1126/science.7256279. PMID 7256279.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uridine monophosphate na anglickej Wikipédii.