Morava (región)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Morava
Znak Moravy
znak
Morava po roce 1920 na mapě Česka.png
Morava (zelenou) a Moravské enklávy v Sliezsku (červenou) na mape Českej republiky
Základné informácie
Rozloha k roku 1928
(bez Moravských enkláv v Sliezsku)
22 348,87 km²[1]
Počet obyvateľov približne 4 000 000[2]
Úradný jazyk čeština
Národnostné zloženie Česi, Moravania, Slováci a i.
Náboženstvo kresťanstvo a i.
Najvyšší bod Praděd (1 492 m n. m.)
Najnižší bod Sútok Moravy a Dyje (148 m n. m.)
Bývalé hlavné mestá Brno, Olomouc
Časové pásmo UTC +1 / UTC +2 (letný čas)
Znojmo, kedysi jedno z najvýznamnejších mocenských sídel Moravy

Morava (latinsky Moravia, nemecky Mähren, poľsky Morawy) je jednou z historických krajín Česka. Za metropolu Moravy sa považuje Brno, ktoré toto postavenie preberalo v roku 1782 od Olomouca.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej časti Českej republiky, historicky k nej však patrí aj osada U Sabotů (od septembra 1998 premenovaná na Místní část Šance) patriaca od 25. júla 1997 k Slovensku a niekoľko enkláv v Sliezsku. Od roku 2000 je územie Moravy rozdelené medzi Juhomoravský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký a Zlínsky kraj, no čiastočne i Vysočinu, Juhočeský a Pardubický kraj.

S Moravou hraničia na západe Čechy (347 km), na juhu rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko, na juhovýchode Trnavský kraj na Slovensku, na východe Trenčiansky kraj, na severovýchode Žilinský kraj a České Sliezsko, na severe tiež České Sliezsko a na severozápade poľské Sliezsko, konkrétne Kladsko, dnes okres Kladsko (powiat Kłodzki), ktorý je súčasťou Dolnosliezskeho vojvodstva (20 km).

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Povrch Moravy tvoria pahorkatiny, vrchoviny a nie veľmi vysoké pohoria. Najvyššie hory sa nachádzajú na severe (Hrubý Jeseník, Králický Sněžník a Moravsko-sliezske Beskydy), vrchoviny na západe (Českomoravská vrchovina), severe (Nízky Jeseník) i východe (Biele Karpaty, Javorníky a Vsetínske vrchy). V centrálnej časti sa nachádzajú pahorkatiny Drahanská vrchovina, Oderské vrchy, Chřiby a Pavlovské vrchy. Južnú a strednú časť pokrývajú nížiny, tzv. úvaly: Hornomoravský úval, Dolnomoravský úval a Dyjsko-svratecký úval.

Hydrologicky patrí Morava do čiernomorského a baltského úmoria. Tepnou územia je 354 km dlhá rieka Morava, tečúca zo severu na juh, ktorá v najnižšom bode územia (148 m n. m.) na trojmedzí s Rakúskom a Slovenskom, priberá Dyje. Práve Dyje odvodňuje celú západnú a južnú časť Moravy a časť rakúskeho územia, stredozápad odvodňuje Jihlava, Svratka, Svitava a Haná a stredovýchod rieka Bečva. Severná časť, patriaca do povodia Odry, je odvodňovaná riekami Opava, Ostravice a Odra. Malé územie na východe odvodňuje Vlára, ktorá sa vlieva do Váhu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o Moravanoch pochádza z letopisov kráľovstva Frankov z roku 822 v súvislosti s účasťou legati Marvanorum (vyslancov Moravanov) na franskom sneme vo Frankfurte.[3]. Najstarším historicky doloženým etnikom na území Moravy boli Kelti, vystriedaní na prelome letopočtu germánskými Kvádmi, ktorí si na časti územia vybudovali Marobudovu ríšu. V 6. storočí už celú oblasť obsadzujú Slovania, ktorých kmeň Moravanov osídlil stredný a dolný tok Moravy. V prvej polovici 7. storočia sa v oblasti nachádzalo centrum Samovej ríše, no už koncom 8. storočia na tomto území vzniklo mocné Moravské kniežatstvo.

Morava, dnes jedna z troch historických častí Česka, tvorila v minulosti centrum rozľahlej Veľkomoravskej ríše. Tá vznikla spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva v roku 833 a s Bulharskou ríšou a Kyjevskou Rusou patrila k prvým slovanských štátnym útvarom. Za panovania kniežaťa Rastislava (846–870) sa Morava s juhozápadným Slovenskom stala kolískou slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanstva. Po zániku Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia sa územie dnešnej Moravy dostalo pod vplyv Čiech, kde vládli Přemyslovci. Od tej doby boli dejiny Moravy viac či menej ovplyvňované dianím v Českom kráľovstve. Názov zeme je odvodený od rieky Moravy („krajina okolo rieky Moravy“), ktorej meno je predslovanského pôvodu s významom voda, močiar.[4]

Morava bola po väčšinu svojej histórie markgrófstvom, teda zemou v ktorej vládne markgróf. Od 11. storočia do konca 12. storočia bola rozdelená na údelné kniežatstvá (partes),[5] ktoré ovládali Přemyslovci a ktoré na konci 12. storočia zjednotil Konrád II. Oto.[6] Štátoprávne postavenie Moravy ako súčasti přemyslovského štátu nebolo úplne jasné až do nástupu Karla IV., ktorý listinou zo 7. apríla 1348 stanovil lénne postavenie Moravy vo vzťahu k českému kráľovi.[7] Morava tak bola ako jedna z krajín českej koruny súčasťou Svätej rímskej ríše, Rakúskeho cisárstva a Rakúska-Uhorska.

Kultúrnou a duchovnou metropolou Moravy bol Olomouc, ktorý sa však v oblasti politickej delil od 14. storočia o moc s Brnom. Sídlom moravských markgrófov sa stal hrad Špilberk[8]. V roku 1573 bola v Olomouci založená univerzita, na dlhý čas jediná na území Moravy. V roku 1639 bol v Brne zriadený kráľovský tribunál, významný zemepánsky úrad s rozsiahlymi správnymi a súdnymi právomocami. Význam Olomouca výrazne oslabol po jeho dobytí švédskou armádou počas tridsaťročnej vojny, kedy sa na príkaz Ferdinanda III. v rokoch 16411642,[9] presunuli zasadania tribunálu (dovtedy striedavo zasadajúceho v oboch mestách) do Brna, čím sa fakticky stalo jediným hlavným mestom Moravy.[10]

V roku 1749 bol v Brne založený moravský súdny a politický senát, čo opäť podnietilo súperenie oboch miest o pozíciu metropoly. Dlhý spor ukončil až cisár Jozef II. v roku 1782, ktorý priznal Brnu nárok byť definitívnym hlavným mestom, čo potvrdila v roku 1849 aj Moravská zemská ústava.

Po zániku Rakúsko-Uhorska formálne zaniklo i markgrófstvo,[11] ale Morava zostala spätá s historicky blízkymi Čechami a Slovenskom v rámci Česko-Slovenska. Od roku 1928 tvorila Morava a České Sliezsko tzv. Zem Moravskoslezskú, ktorá existovala do roku 1948. Po zmene územnosprávneho členenia v roku 1949 vznikli kraje, ktoré však už na mnohých miestach nerešpektovali historické hranice. Najnovšia zmena územno-správneho členenia sa uskutočnila v roku 2000, kedy bolo územie Moravy rozdelené medzi Juhomoravský, Moravsko-sliezsky, Olomoucký a Zlínsky kraj, no čiastočne i Vysočinu, Juhočeský a Pardubický kraj. Kultúrne je však Morava i dnes vnímaná ako samostatný celok v rámci Českej republiky.

Významné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Brno, hlavné mesto Moravy
Olomouc, pôvodné hlavné mesto Moravy
Kostol Zvestovania Panny Márie v Brne, jedno z významných pohrebísk moravských markgrófov

Vo veľkomoravskom období sa na území Moravy nachádzalo správne a politické centrum Veligrad a významné hradiská Mikulčice, Břeclav – Pohansko, Líšeň, Znojmo a Olomouc. V stredoveku patrili k najdôležitejším mestám Moravy Olomouc, Brno, Jihlava, Znojmo, Zlín a Kroměříž.

Do polovice 17. storočia bol hlavným mestom Olomouc, ktorý je od roku 1063 až dodnes centrom rímskokatolíckej duchovnej správy Moravy. V súčasnosti medzi desať najvýznamnejších miest podľa počtu obyvateľov (podľa stavu k 1. 1. 2012) patria:

  1. Brno – 378 965
  2. Ostrava – 299 622 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza Moravská Ostrava)
  3. Olomouc – 99 529
  4. Zlín – 75 660
  5. Frýdek-Místek – 57 747 (rozkladá sa po oboch stranách historickej moravsko-sliezskej zemskej hranice, na Morave sa nachádza Místek)
  6. Jihlava – 50 669 (pôvodne ležiaca len na Morave, v súčasnosti sa rozprestiera po oboch stranách historickej moravsko-českej zemskej hranice)
  7. Přerov – 45 082
  8. Prostějov – 44 387
  9. Třebíč – 37 575
  10. Znojmo – 34 073

Z hľadiska dejín patria medzi významné mestá tiež Slavkov - miesto slávnej bitky v roku 1805, Kroměříž - bývalé letné sídlo olomouckých arcibiskupov (zámocký areál je zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO) a Uherské Hradiště - centrum Moravského Slovácka s významnou veľkomoravskou archeologickou lokalitou.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Moravu možno kultúrne rozdeliť na niekoľko národopisných regiónov, ktoré sa môžu líšiť svojim nárečím, ľudovými zvykmi, krojmi a pod. Medzi známe špecifické národopisné regióny patrí Valašsko, Slovácko, Haná, Lašsko a Horácko.

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné ekonomické centrá Moravy sú Brno, Ostrava, Olomouc a Zlín, mestá s vysokým počtom vysokoškolských študentov a bohatou minulosťou v spracovateľskom priemysle. Brno aj Ostrava, kedysi silne priemyselné aglomerácie sa postupne zameriavajú na vedu, výskum a vývoj. Niekdajšie priemyselné Ostravsko so silným zastúpením baníckeho a kovospracujúceho priemyslu sa orientuje na iné odvetvia. Významným oživením bol príchod automobilky Hyundai, ktorá sa stala dôležitým zamestnávateľom v nezamestnanosťou sužovanom regióne. Na juhu Moravy okolo Hodonína a Břeclavy sa v menšom množstve ťaží ropa. Z poľnohospodárskych produktov robí dobré meno Morave vinohradníctvo (96% viníc na území Českej republiky je na Morave) a ovocinárstvo.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Statistický lexikon obcí v republice Československé II.: Země Moravskoslezská. Statistický lexikon obcí v zemi Moravskoslezské. Praha: Ministerstvo vnitra a St. úřad statistický, 1935
  2. http://nasamorava.eu/fakta-o-morave.html#morava
  3. Letopisy království Franků k roku 822
  4. ŠRÁMEK, Rudolf, MAJTÁN, Milan, Lutterer, Ivan: Zeměpisná jména Československa, Mladá fronta (1982), Praha, str. 202.
  5. ŽEMLIČKA, Josef, Čechy v době knížecí (1034-1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 347.
  6. ŽEMLIČKA, Josef: Čechy v době knížecí (1034-1198), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1997), ISBN 80-7106-196-4, str. 318.
  7. MEZNÍK, Jaroslav: Lucemburská Morava (1310-1423), Nakladatelství Lidové noviny, Praha (1999), ISBN 80-7106-363-0, str. 53,
  8. Historie hradu — Špilberk, brněnský hrad, sídlo Muzea města Brna
  9. Presun zemského súdu s kráľovským tribunálom do Brna
  10. Města - Olomouc
  11. ČAPKA, František, Morava, edice Stručná historie států, Libri (2003), Praha, ISBN 80-7277-186-8, str. 120.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Morava na českej Wikipédii.