Břeclav

Břeclav
mesto
Pešia zóna v Břeclavi
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (NUTS 4)	Břeclav (CZ0644)
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	158 m n. m.
Súradnice	48°45′36″S 16°53′4″V
Rozloha	87,17 km² (8 717 ha)
Obyvateľstvo	24 052 (31. december 2010)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	690 02
Miestne časti	3
Zákl. síd. jednotky	29
Katastrálne územie	3
NUTS 5 (obec)	CZ0644 584291
Adresa mestského úradu	Městský úřad Břeclav nám. T. G. Masaryka 10 690 81 Břeclav
E-mailová adresa	posta@breclav.org
Poloha mesta v Česku
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.breclav.org
Český portál

Břeclav je mesto v okrese Břeclav v Česku. Má rozlohu 87,17 km² a približne 26 000 obyvateľov. Břeclav je dôležitou železničnou križovatkou na trase do Rakúska a na Slovensko.

História

Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).

Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný - odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav - pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.

V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej Tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.

Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.

Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko–Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav - židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.

Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.

Partnerské mestá

• Andrychów, Poľsko
• Brezová pod Bradlom, Slovensko
• Nový Bor, Česká republika
• Šentjernej, Slovinsko
• Trnava, Slovensko
• Zwentendorf an der Donau, Rakúsko

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Břeclav

Externé odkazy

• http://www.breclav.org/ Oficiálna stránka

Zdroj

• Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Břeclav na českej Wikipédii.