Břeclav

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′36″S 16°53′04″V / 48.760000°S 16.884444°V / 48.760000; 16.884444
Břeclav
mesto
Břeclav, Dyje.JPG
Rieka Dyje v Břeclavi
Flag of Breclav.svg
Břeclav znak.png
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs. Břeclav
Poverená obec Břeclav
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 158 m n. m.
Súradnice 48°45′36″S 16°53′04″V / 48.760000°S 16.884444°V / 48.760000; 16.884444
Rozloha 77,11 km² (7 711 ha)
Obyvateľstvo 24 956 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 323,64 obyv./km²
Starosta MUDr. Oldřich Ryšavý
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 690 02
Miestne časti 3
Zákl. síd. jednotky 29
Katastrálne územie 3
LAU 2 (obec) CZ0644 584291
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Břeclav
nám. T. G. Masaryka 10
690 81 Břeclav
E-mailová adresa posta@breclav.org
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Břeclav
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.breclav.org
Portal.svg Český portál

Břeclav je mesto v okrese Břeclav v Česku. Má rozlohu 87,17 km² a približne 25 000 obyvateľov. Břeclav je dôležitou železničnou križovatkou na trase do Rakúska a na Slovensko.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešného mesta je niekoľko lokalít, ktoré boli osídlené už v praveku a medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravské hradisko Pohansko (v lesoch juhovýchodne od mesta).

Pravdepodobne v 1. polovici 11. storočí založil knieža Břetislav I. pohraničný hrad, ktorý bol po ňom pomenovaný – odtiaľ názov Břeclav. Nové centrum sa stalo jedným z najdôležitejších správnych centier Moravy. V 13. storočí bola na hrade vybudovaná kamenná veža. V nepokojnom 15. storočí tu sídlila husitská posádka a do podhradia sa presťahovali obyvatelia neďalekého zničeného mesta. Na mieste dnešného centra si založili nové mestečko, nazvané Nová Břeclav – pôvodná lokalita je dodnes označovaná ako Stará Břeclav.

V 16. storočí získali hrad i mesto Žerotínovci, ktorí pevnosť prebudovali na renesančný zámok. Od roku 1638 boli majiteľmi panstva Lichtenštajnovci, ktorým patrili i blízke Valtice a Lednice. Počas vojen s Osmanskou ríšou a nasledujúcej Tridsaťročnej vojny bola Stará i Nová Břeclav takmer zničené. V rámci rozsiahlych stavebných a krajinárskych úprav vznikol tzv. Lednicko-valtický areál a břeclavský zámok bol prestavaný v romantickom štýle.

Významným medzníkom v rozvoji mesta bola výstavba Severnej dráhy cisára Ferdinanda, ktorá 6. júna 1839 spojila mesto s hlavným mestom Viedeň. Po vybudovaní trate do Brna v roku 1841 sa stal Břeclav prvý železničný uzol v Rakúsko-Uhorsku. Neskôr pribudlo spojenie na Bratislavu, čím ešte viac stúpol dopravný význam mesta.

Prístupnosť spustila rozvoj mesta a vznik cukrovaru, píly, chemickej továrne a tehelne v Poštornej. Roku 1850 sa Břeclav stal sídlom súdneho okresu a v októbri 1872 bol povýšený na mesto. Pripojením Valticka (1920) sa stali súčasťou Česko–Slovenska tiež dolnorakúske obce Poštorná a Charvátská Nová Ves a dovtedy samostatné obce Stará Břeclav a Břeclav – židovská obec boli zlúčené s Břeclavom.

Podľa mníchovskej dohody bolo mesto so značným strategickým významom pripojené k Nemecku. V rámci správnych reforiem v roku 1949 sa stal Břeclav sídlom okresu. V rokoch 1974 a 1976 boli k mestu pripojené susedné obce Poštorná, Charvátská Nová Ves a Ladná (do 2006, kedy sa opäť osamostatnila). Od konca 80. rokov začal útlm priemyslu i v Břeclavi.

Osobnosti města[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Břeclav na českej Wikipédii.
Flag of the Czech Republic.svg Flag of Moravia.svg Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)

BavoryBoleradiceBorkovanyBořeticeBrod nad DyjíBrumoviceBřeclavBřezíBulharyDivákyDobré PoleDolní DunajoviceDolní VěstoniceDrnholecHlohovecHorní BojanoviceHorní VěstoniceHruškyHustopečeJevišovkaKašniceKlentniceKlobouky u BrnaKobylíKosticeKrumvířKřepiceKurdějovLadnáLanžhotLedniceMikulovMiloviceMoravská Nová VesMoravský ŽižkovMorkůvkyNěmčičkyNikolčiceNovosedlyNový PřerovPavlovPernáPodivínPopicePouzdřanyPřítlukyRakviceSedlecStaroviceStarovičkyStrachotínŠakviceŠitbořiceTvrdoniceTýnecUherčiceValticeVelké BíloviceVelké HostěrádkyVelké NěmčiceVelké PavloviceVrbiceZaječí