Okres (Česko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Značka oznamujúca motoristom vjazd do okresu Brno-venkov

Okresy v Českej republike sú územné jednotky stredného stupňa, na ktoré sa delí územie štátu s výnimkou Prahy podľa zákona č. 36/1960 Zb. O územnom členení štátu, v znení neskorších zmien. Názov okresu je jedinečný v rámci celej republiky. Od vzniku okresu Jeseník 1. januára 1996 má Česká republika 76 okresov[1] (hlavné mesto Praha nepatrí do žiadneho z nich).

Okresy sa ďalej delia na obce a vojenské obvody (vojenské újezdy) (ústavnosť existencie vojenských obvodov je však napádaná[2]). Územie niektorých štatutárnych miest (Brno) tvoria samostatné okresy (okres Brno-město) a kým existovali okresné úrady, ich pôsobnosť vykonávali pre svoje územie magistráty týchto miest a orgány samosprávnych častí týchto miest ( § 10 zákona č. 147/2000 Zb.). Praha nie je a nebola okresom a jej územie sa nedelí na okresy, ale na desať očíslovaných obvodov. Praha mala podľa prílohy č. 1 zákona č. 147/2000 Zb. právomoci okresného úradu pre svoje územia, ktorú sčasti prenášala štatútom na orgány svojich obvodov, neskôr vybraných mestských častí.

Číselník okresov je vytváraný a udržiavaný Českým štatistickým úradom; zmeny v okresoch (vznik, zmenu vymedzenia) schvaľuje vláda ČR. Pre zjednodušenie v číselníkoch a databázach ČŠÚ Ministerstva vnútra alebo v ich výstupoch niekedy nie je dôsledne dodržiavaná právna terminológia v súlade so zákonmi.

Do 31. decembra 2007 boli okresy jednotkou NUTS 4, od 1. januára 2008 bola v rámci Európskej únie táto úroveň prevedená do sústavy LAU, okresy sú teda jednotkou úrovne LAU 1.

Okresné úrady na území Českej republiky ukončili svoju činnosť 31. decembra 2002 v rámci druhej fázy reformy územnej správy. Obvody bývalých okresov aj po 1. januári 2003 zostali zachované pre potreby súdov, polície, archívov, úradov práce atď. Ďalej sa využívajú ako štatistická jednotka, niekedy aj ako rozlišovací údaj k názvu obce a niektorých neštátnych organizácií .

Obvody úrady práce,[3] okresnej správy sociálneho zabezpečenia[4] sú zachované v plnom rozsahu. Pozemkové úrady ich využívajú len v tom rozsahu, ako boli vymedzené k 1.1.2000.[5] Okrem týchto zvyškov štátnej správy na okresnej úrovni hrajú okresy aj naďalej úlohu pre fungovanie profesijnej samosprávy, konkrétne pre okresné združenia lekárov, stomatológov, lekárnikov[6] a veterinárnych lekárov.[7] Systém súdov a prokuratúry síce zachoval usporiadanie vychádzajúce z doterajších krajov a okresov a ich sídiel aj názvy "krajský" a "okresný", avšak súdne obvody týchto súdov boli redefinované špeciálnym zákonom[8] a postupom času sa od nich vymedzenie okresov podľa zákona o územnom členení štátu odklonilo.

Kompetencie okresných úradov prevzali sčasti krajské úrady a sčasti obecné úrady obcí s rozšírenou pôsobnosťou štátnej správy, ktorých správne obvody sú spravidla o niečo menšie ako okresy a v niektorých prípadoch presahovali aj cez hranice okresov. Tento stav nastal pri 152 obciach a narušil tak skladobnosť územného členenia štátu. Bolo rozhodnuté v rámci reformy územnej správy skladobnosť na týchto úrovniach dosiahnuť, hoci k faktickému výkonu pôsobností to nie je nevyhnutné. Čiastočne sa podarilo realizovať tento krok zmenou okresnej príslušnosti 119 obcí vydaním vyhlášky číslo 513/2006 Zb., Ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007. Výnimkou je doteraz 33 obcí patriacich do správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou Český Brod (4 obce ležia v okrese Nymburk), Jihlava (1 obec leží v okrese Havlíčkův Brod), Stod (9 obcí leží v okrese Domažlice), Tanvald (1 obec leží v okrese Semily), Turnov (13 obcí leží v okrese Liberec a 3 obce ležia v okrese Jablonec nad Nisou) a Valašské Klobouky (2 obce ležia v okrese Vsetín).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Okresné hajtmanstvá k roku 1900[9]

Okresy vznikli ako základná správna jednotka v roku 1850 na základe cisárskeho nariadenia z roku 1849 ako náhrada za pôvodné panstvá. V Česko-Slovensku až do 31. decembra 1948 existovali dvojaké okresy. Boli to jednak okresné hajtmanstvá (administratívne okresy) s okresným úradom, ako správnym orgánom, a ďalej potom okresy súdne, čo boli územné obvody okresných súdov. Okresy s rôznymi kompetenciami existujú aj v ďalších následníckych štátoch Rakúsko-Uhorska.

Po vzniku Československa sa okresné hajtmanstvá začali označovať ako okresy politické a ešte neskôr ako správne okresy. Od roku 1850 prebehol rad reforiem, kedy sa menil celkový počet i rozsah okresov. Od 1. februára 1949 do 31. decembra 2002 potom bola organizácia štátnej správy a súdov spojená.

V Českej republike ešte pred zánikom Česko-Slovenska transformoval zákon ČNR č. 425/1990 Zb. Okresné národné výbory s účinnosťou odo dňa obecných volieb v roku 1990 na okresné úrady. Tým okresy prišli o priamo volené zastupiteľské zbory. Tie boli nahradené okresnými zhromaždeniami (v zákone použitá legislatívna skratka zhromaždenie). Do okresného zhromaždenia volili obecné zastupiteľstvá svojich zástupcov. Okresné zhromaždenia boli zrušené s koncom roka 2000, s koncom roka 2002 boli potom zrušené aj okresné úrady. Zákon č. 147/2000 Zb., O okresných úradoch, v § 44 stanovil: "Platnosť tohto zákona sa končí posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom uplynú dva roky od konania prvých volieb do zastupiteľstiev krajov."

Zmeny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1900 bolo v českých krajinách 133 okresov. Z toho:

Po Mníchovskej dohode boli politické okresy (nem. Politischer Bezirk) v Sudetoch pripojené k Nemecku premenované na zemské okresy (nem. Landkreis). Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava boli politické okresy (nem. Politischer Bezirk) v protektoráte premenované na okresy (nem. Bezirk).

Dekrét prezidenta republiky č. 121/1945, o územnej organizácii správy, vykonávanej národnými výbormi, obnovil zeme a okresy do stavu k 29. septembru 1938, ale súčasne zaviedol zmeny. Zaviedol štatutárne mestá Praha, Liberec, Plzeň, Brno, Olomouc, Opava a Moravská Ostrava, ktoré boli vyňaté z priľahlých okresov, ale ich miestne národné výbory (miestna správna komisia) plnili zároveň funkciu okresného národného výboru pre tieto okresy. Zároveň boli novo stanovené štatutárne mestá rozšírené o rad priľahlých obcí. Zriadený bol nový okres Praha-venkov-jih v obvode doterajšieho súdneho okresu Zbraslav, zvyšná časť okresu Praha-venkov bola premenovaná na okres Praha-venkov-sever. Správny okres liberecký bol premenovaný na Liberec-venkov, plzeňský na Plzeň-venkov a opavský na Opava-venkov. Z královédvorského správneho okresu bolo vyčlenené územie súdneho okresu jaroměřského ako nový správny okres Jaroměřský. Zvyšok frýdeckého správneho okresu, ktorý nebol pripojený k Moravskej Ostrave, bol zlúčený so správnym okresom místeckým do nového správneho okresu místeckého. Moravskoostravský správny okres bol zrušený, tri zvyšné obce nepripojené k Moravskej Ostrave boli pripojené do místeckého okresu. Sídlo okresu z Nového Města nad Metují bolo prenesené do Dobrušky, z Lanškrouna do Ústí nad Orlicí a z Přísečnice do Vejprt. Obnovené boli takisto predvojnové expozitúry správnych okresov, pričom boli zriadené nové expozitúry: semilského okresu v Železnom Brode, ústeckoorlického v Lanškroune, dobrušského v Novom Měste nad Metují a píseckého vo Vodňanoch. Vláde dal zákon splnomocnenie púhym nariadením zlučovať a rozlučovat okresy a meniť ich obvody aj sídla i prideľovať a odoberať právo štatútu štatutárnym mestám.

Vládne nariadenie č. 63/1946 Zb. zaviedlo okres Nové Město nad Metují, vyhláška ministra vnútra 88/1946 Zb. preniesla dočasne na okresný národný výbor Nové Město nad Metují tiež pôsobnosť pre okres Dobruška. Vládne nariadenie č. 230/1946 Zb. zaviedlo okres Lanškroun.

Počet okresov bol 154 (110 v českej zemi a 44 v Moravskosliezskej). Vládne nariadenie č. 3/1949 Zb., O územnej organizácii okresov v českých krajinách, v súvislosti s prispôsobovaním okresných hraníc novým krajským hraniciam zaviedlo ďalšie zmeny a zvýšilo tak počet okresov na 179, čím zároveň došlo k zjednoteniu súdnych okresov so správnymi:[10]

  • V kraji Pražskom boli novo zriadené okresy Dobříš, Nové Strašecí, Praha-východ, Praha-západ a Votice. Okres Praha-venkov-juh bol premenovaný na Praha-juh a okres Praha-venkov-sever na Praha-sever. Bol zrušený okres Jílové. (Výsledný počet okresov 26.)
  • V kraji českobudejovickom boli novo zriadené okresy Soběslav, Trhové Sviny, Vimperk a Vodňany. (Výsledný počet okresov 15.)
  • V kraji Plzeňskom boli novo zriadené okresy Blovice, Horažďovice a Stod. Okres Kralovice bol so zmenou sídla premenovaný na okres Plasy, okres Plzeň-venkov na okres Plzeň a niekoľko obcí z neho bolo pripojených priamo k Plzni. (Výsledný počet okresov 14.)
  • V kraji Karlovarskom bolo sídlo okresu Teplá prenesené z Mesta Teplá do Toužimi a okres premenovaný na okres Toužim. Zrušené boli okresy Loket, Nejdek, Planá, Vejprty a Žlutice. (Výsledný počet okresov 9.)
  • V kraji Ústeckom boli novo zriadené okresy Horní Litvínov a Lovosice (Výsledný počet okresov 13.)
  • V kraji Libereckom bol novo zriadený okres Nový Bor, okres Dubá bol zmenený na okres Doksy, okres Liberec-venkov premenovaný na okres Liberec, okresy Šluknov a Varnsdorf boli zlúčené s okresom Rumburk a bol zrušený okres Jablonné v Podještědí. (Výsledný počet okresov 11.)
  • V kraji Hradeckom bol okres Nové Město nad Metují zlúčený s okresom Dobruška. (Výsledný počet okresov 14.)
  • V kraji Pardubickom boli novo zriadené okresy Hlinsko, Holice a Přelouč. (Výsledný počet okresov 12.)
  • V kraji jihlavskom boli novo zriadené okresy Pacov a Třešť, okres Nové Město na Morave bol zmenený na okres Žďár. (Výsledný počet okresov 13.)
  • V kraji Brnenskom boli novo zriadené okresy Blansko, Břeclav, Bučovice, Bystřice nad Pernštejnem, Rosice, Slavkov, Svitavy, Veľká Bíteš a Židlochovice, okres Brno-venkov bol premenovaný na okres Brno. (Výsledný počet okresov 18.)
  • V kraji Olomouckom bol novo zriadený okres Kojetín, okres Olomouc-venkov bol premenovaný na okres Olomouc, bol zrušený okres Moravský Beroun (Výsledný počet okresov 12.)
  • V kraji Gottwaldovskom boli novo zriadené okresy Valašské Klobouky a Veselí nad Moravou (Výsledný počet okresov 11.)
  • V kraji Ostravskom boli novo zriadené okresy Frenštát pod Radhoštěm, Ostrava a Vítkov, okres Opava-venkov bol premenovaný na okres Opava (Výsledný počet okresov 11.)

Zákonom č. 142/1949 Zb. bola zrušená kategória štatutárnych miest, v Liberci, Olomouci a Plzni boli zriadené jednotné národné výbory, ktoré plnili zároveň úlohu mestského i okresného národného výboru. Postavenie Prahy upravil osobitný zákon č. 76/1949 Zb. a zákon č. 79/1949 Zb. rozdelil Prahu na 16 obvodov.

Podľa vládneho nariadenia č. 139/1949 Zb. bola zmenená štruktúra okresných národných výborov po vzore krajských. Nositeľom verejnej moci bolo plénum NV, výkonnými orgánmi rada, predseda, referenti (volení z členov pléna) a komisie. Pre vedenie úradu (zamestnancov) bol radou určený z radov zamestnancov tajomník, ktorého výber podliehal schváleniu ministerstva vnútra. V 50. rokoch boli prijaté zákony, ktoré upravovali postavenie a organizáciu národných výborov, roku 1954 boli prvé voľby, v ktorých voliči mohli voliť len jednotnú kandidátku Národného frontu.

Po zrušení okresných úradov a rozdelení ich pôsobnosti medzi kraje a obce s rozšírenou pôsobnosťou niektoré obvody obcí s rozšírenou pôsobnosťou zasahovali do viacerých okresov (aj keď len v rámci jedného kraja v Česku); celkom 152 obcí tak spadalo do obvodu ORP mimo svoj okres. Vyhláška Ministerstva vnútra 513/2006 Zb., Ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007, zmenila hranice okresov presunutím 119 z týchto obcí; po tejto zmene zostalo 33 obcí, ktoré spadali do správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou mimo svoj okres. Týkalo sa to ORP Český Brod (4 obce ležia v okrese Nymburk), Jihlava (1 obec leží v okrese Havlíčkův Brod), Stod (9 obcí leží v okrese Domažlice), Tanvald (1 obec leží v okrese Semily), Turnov (13 obcí leží v okrese Liberec a 3 v okrese Jablonec nad Nisou) a Valašské Klobouky (2 obce ležia v okrese Vsetín).

Okresy podľa územných krajov[upraviť | upraviť zdroj]

Okresy v krajoch územného členenia štátu

Kraje a okresy ako územné jednotky zaviedol s účinnosťou od 11. apríla 1960 Zákon o územnom členení štátu č. 36/1960 Zb. Počet okresov sa znížil zo 180 na 76. Neskôr bol tento zákon zmenený zákonmi o národných výboroch č. 69/1967 Zb. § 79 (rozdelenie okresu Košice na Košice-mesto a -vidiek), 29/1968 Zb. (Osobitný štatút Bratislavy), 175/1968 Zb. (Osobitný štatút pre Brno), 40/1969 Zb. (Ostrava), 41/1969 Zb. (Plzeň), 71/1969 Zb. (Členenie Slovenska), 126/1971 Zb. (Brno, Ostrava a Plzeň sa mení na okresy), 248/1990 Zb. (Okres Gottwaldov premenovaný na okres Zlín), 425/1990 Zb. (Zriadenie okresných úradov), 108/1995 Zb. (Zriadený okres Jeseník), 132/2000 Zb. (Zmeny kompetencií v súvislosti s reformou) a 320/2002 Zb. (Zrušenie okresných úradov, Čl. CXIV: do zákona o územnom členení štátu pridaný § 1a zmocňujúci ministerstvo vnútra stanoviť územie okresov vyčlenením z obcí a voj. obvodov).

Územie okresov na základe tohto splnomocnenia znovu definovala vyhláška Ministerstva vnútra o stanovení územia okresov Českej republiky a územia obvodov hlavného mesta Prahy č. 564/2002 Zb. Ďalšie vyhláška č. 513/2006 Zb. Zmenila územie väčšiny okresov s účinnosťou od 1. januára 2007 tak, aby sa prispôsobilo hraniciam správnych obvodov obcí s rozšírenou pôsobnosťou.

Praha podľa § 2 zákona o územnom členení štátu č. 36/1960 Zb. Tvorí samostatnú územnú jednotku (ktorá tak nie je okresom ani krajom, aj keď tomu bola z niektorých hľadísk postavená na roveň) a delí sa na desať obvodov.

Stredočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Juhočeský kraj (1960)[upraviť | upraviť zdroj]

Západočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Severočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Východočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Juhomoravský kraj (1960)[upraviť | upraviť zdroj]

Severomoravský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Okresy podľa samosprávnych krajov[upraviť | upraviť zdroj]

Okresy v samosprávnych krajoch

Ústavný zákon č. 347/1997 Zb., O vytvorení vyšších územných samosprávnych celkov a o zmene ústavného zákona Českej národnej rady č. 1/1993 Zb., Ústava Českej republiky, stanovil názvy vyšších územných samosprávnych celkov (krajov) a vymedzil ich stanovením okresov (územie okresov bolo neskôr definované vykonávacím predpisom k zákonu č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu - vyhláškou č. 564/2002 Zb., o stanovení územia okresov Českej republiky a územia obvodov hlavného mesta Prahy) . Novelizujícím ústavným zákonom č. 176/2001 Zb. boli štyri kraje premenované.

Hlavné mesto Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné mesto Praha je ústavným zákonom č. 347/1997 Zb. tiež menované vyšším územným samosprávnym celkom. Na hlavné mesto Prahu sa nevzťahuje Zákon o krajoch, Prahe priznáva postavenie a právomoci obce a zároveň kraja zákon č. 131/2000 Zb., O hlavnom meste Prahe, v platnom znení.

Podľa zákona 147/2000 Zb., O okresných úradoch, hlavné mesto Praha plnilo v plnom rozsahu aj funkcie okresného úradu, hoci okresom nie je a nebolo a na okresy sa nečlení. Na úroveň okresných súdov sú ako súdy prvého stupňa postavené obvodné súdy.

Stredočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Juhočeský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Plzenský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Karlovarský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Ústecký kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Liberecký kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Královohradecký kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Pardubický kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Kraj Vysočina[upraviť | upraviť zdroj]

Juhomoravský kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Olomoucký kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Moravsko-sliezsky kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Zlínsky kraj[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOUDELKA, Zdeněk. Průvodce územní samosprávou po 1. 1. 2003. Praha : Linde, 2003. ISBN 80-7201-403-X.
  2. UHLÍŘ, Aleš. Protiústavní existence vojenských újezdů jako územních jednotek České republiky. Britské listy, 2007-09-06. Dostupné online [cit. 2012-04-25]. ISSN 1213-1792.
  3. § 7 odst. 2 zákona č. 435/2004 Sb.
  4. § 6 odst. 1 zákona č. 582/1991 Sb.
  5. Příloha zákona č. 139/2002 Sb.
  6. § 10 zákona č. 220/1991 Sb.
  7. § 8 zákona č. 381/1991
  8. § 9 odst. 2 a přílohy č. 3 a 4 zákona č. 6/2002 Sb., o soudech a soudcích, § 7 odst. 1 zákona č. 283/1993 Sb., o státním zastupitelství
  9. Janák, J., Hledíková, Z., Dobeš, J.:Dějiny správy v českých zemích. Od počátků státu po současnost. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2005, ISBN 80-7106-709-1
  10. Kamila Boháčková: Reformy územněsprávní organizace na území ČR po roce 1945, bakalárska práca, Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky, 2005

Súvisiace články[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Právne predpisy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Okresy v Česku na českej Wikipédii.