Protektorát Čechy a Morava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Protektorát Čechy a Morava
Reichsprotektorat Böhmen und Mähren
 Druhá česko-slovenská republika 1939 – 1945 Tretia česko-slovenská republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Hlavné mesto
Rozloha
49 363 km²
Najvyšší bod
Lysá hora (1 323 m n. m.)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
7 380 000 (v roku 1939)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Vznik
Zánik
9. mája 1945 (kapituláciou Nemecka, boje však ešte po tomto dátume niekoľko dní pokračovali)
Predchádzajúce štáty:
Druhá česko-slovenská republika Druhá česko-slovenská republika
Nástupnícke štáty:
Tretia česko-slovenská republika Tretia česko-slovenská republika

(Ríšsky) protektorát Čechy a Morava (nem. Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do Nemeckej ríše. Bol formálne vytvorený 16. marca 1939 Výnosom o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Od nástupu Adolfa Hiltera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa po prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechov a Slovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém, ktorý bol vybudovaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko odstúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).

Prezidentom Druhej česko-slovenskej republiky po odstúpení Edvarda Beneša, 5. októbra 1938, bol Národným zhromaždením 30. novembra 1938 zvolený Doc. JUDr. Emil Hácha, nestraník, dlhoročný predseda Najvyššieho správneho súdu. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).

Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na štyri územné celky (Česká zem, Moravská zem, Slovenská krajina a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939.

V noci zo 14. na 15. marca 1939 sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.

V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným a bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Za nemeckej okupácie bola dôsledne uplatňovaná dvojjazyčnosť – najprv po nemecky, potom po česky

Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.

Poškodený automobil Reinharda Heydricha po atentáte, 27. máj 1942

Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha 27. mája 1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.

Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Moravsko-sliezska zem). 1. januára 1940 došlo potom k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.

Oslobodením českého územia spojeneckými vojskami v máji 1945 protektorát zanikol a bola obnovená Československá republika.

Štandarda ríšskeho protektora
Štandarda štátneho prezidenta

Predstavitelia protektorátu[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam predstaviteľov Protektorátu Čechy a Morava

Štátny prezident

Ríšsky protektor

Vrchní velitelia Waffen-SS

Náčelníci štábu

Predseda vlády

  • Rudolf Beran (15. marec 1939 – 27. apríl 1939, pôsobil už pred okupáciou ako predseda vlády)
  • Alois Eliáš (27. apríl 1939 – 28. september 1941), popravený
  • Jaroslav Krejčí (19. január 1942 – 19. január 1945)
  • Richard Bienert (19. január 1945 – 5. jún 1945)

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Územie protektorátu sa členilo na dve krajiny, ktorými boli Čechy a Morava. Krajiny sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939 – 1945 došlo k niekoľko podstatným zmenám členenia na oberlandráty.

Reichsprotektorat Böhmen und Mähren (1939 – 1942)[upraviť | upraviť zdroj]

Böhmen
Budweis Budweis, Moldauthein, Neuhaus, Wittingau
Deutsch Brod Chotieborsch, Deutsch Brod, Gumpolds

Kamnitz an der Linde, Ledetsch an der Sasau, Pilgrams, Wlaschim

Jitschin Horschitz, Jitschin, Jungbunzlau, Münchengrätz, Neupaka, Semil, Starkenbach, Turnau
Kladno Beraun, Kladno, Laun, Rakonitz, Schlan
Klattau Blatna, Klattau, Pschestitz, Schüttenhofen, Strakonitz, Taus
Kolin Böhmisch Brod, Kolin, Kuttenberg, Neu Bidschow, Neuenburg an der Elbe, Podiebrad, Tschaslau
Königgrätz Königgrätz, Königinhof an der Elbe, Nachod, Neustadt an der Mettau, Reichenau, Senftenberg
Melnik Brandeis an der Elbe, Kralup an der Moldau, Melnik, Raudnitz an der Elbe
Pardubitz Chrudim, Hohenmauth, Leitomischl, Pardubitz, Politschka
Pilsen Horschowitz, Kralowitz, Pilsen, Rokitzan
Prag Eule, Hauptstadt Prag, Prag-Land, Ritschan
Tabor Beneschau, Mühlhausen, Pibrans, Pisek, Seltschan, Tabor
Mähren
Brünn Brünn-Land, Landeshauptstadt Brünn, Gaya, Göding, Tischnowitz
Iglau Datschitz, Groß Meseritsch, Iglau, Mährisch Budwitz, Neustadtl, Trebitsch
Kremsier Holleschau, Kremsier, Wallachisch Meseritsch, Wischau
Mährisch Ostrau Friedberg, Friedeck, Mährisch Ostrau
Olmütz, Mährisch Weißkirchen, Olmütz-Land, Olmütz-Stadt, Prerau
Proßnitz Boskowitz, Littau, Proßnitz
Zlin Ungarisch Brod, Ungarisch Hradisch, Wsetin, Zlin

Reichsprotektorat Böhmen und Mähren (1942 – 1945)[upraviť | upraviť zdroj]

Böhmen
Budweis Budweis, Gumpolds, Ledetsch, Pilgrams, Tabor, Wittingau
Königgrätz Chrudim, Hohenmauth, Jitschin, Königgrätz, Königinhof, Leitomischl, Nachod, Neu-Bidschow, Neuenburg, Pardubitz, Reichenau, Semil
Pilsen Klattau, Kralowitz Pilsen-Land, Pilsen-Stadt, Pisek, Schüttenhofen, Strakonitz, Taus
Prag Beneschau, Beraun, Böhmisch-Brod, Brandeis, Jungbunzlau, Kladno, Kolin, Laun, Melnik, Pibrans, Prag-Land-Nord, Prag-Land-Süd, Prag-Stadt, Rakonitz, Raudnitz, Schlan, Seltschan, Tschaslau
Mähren
Brünn Boskowitz, Brünn-Land, Brünn-Stadt, Gaya, Göding, Ungarisch Brod, Ungarisch Hradisch, Wischau, Zlin
Iglau Groß Meseritsch, Iglau, Mährisch Budwitz, Neustadtl, Trebitsch
Mährisch-Ostrau Friedberg, Kremsier, Littau, Mährisch Ostrau, Mährisch Weißkirchen, Olmütz-Land, Olmütz-Stadt, Prerau, Proßnitz, Wallachisch Meseritsch, Wsetin

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Flag of Czechoslovakia.svg Česko-Slovensko (vo svojej dobe väčšinou písané: Československo)

Rakúsko-Uhorsko
(do roku 1918)

(Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko)

Československá republika
(1918 – 1938)

Župa Sudetenland a iné územia Nemecka
(1938 – 1945)

„Horná zem“ Maďarska
(1938 – 1945)

Československá republika
(1945 – 1948)

Československá republika
(1948 – 1960)

Československá socialistická republika
(1960 – 1990)

Česko-slovenská federatívna republika / Česká a Slovenská Federatívna Republika
(1990 – 1992)

Česká republika
(od roku 1993)

Slovenská republika
(od roku 1993)

Česko-Slovenská republika s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou
(1938 – 1939)

Protektorát
(1939 – 1945)

Slovenská republika
(1939 – 1945)

(ďalšia) „Horná zem“ Maďarska
(1939 – 1945)

Ukrajinská sovietska socialistická republika
(1945 – 1991)

Zakarpatská oblasť Ukrajiny
(od roku 1991)

Flag of the NSDAP (1920–1945).svg nacizmus

Flag of the Soviet Union.svg 1948 – 1989 satelitom ZSSR

exilová vláda