Prostějov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prostějov
štatutárne mesto
nová radnica
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1) Prostějov (CZ0713)
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 223 m n. m.
Súradnice 49°28′20″S 17°06′38″V / 49,472222°S 17,110556°V / 49.472222; 17.110556
Rozloha 39,04 km² (3 904 ha)
Obyvateľstvo 44 234 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 1 133,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1141
Primátor Alena Rašková (ČSSD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 796 01
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 37
Katastrálne územie 8
LAU 2 (obec) CZ0713 589250
Adresa mestského
úradu 		Magistrát města Prostějov
nám T. G. Masaryka 12 – 14
796 01 Prostějov
E-mailová adresa posta@mestopv.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Prostějov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestopv.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Prostějov (nem. Proßnitz, poľ. Prościejów)[2] je štatutárne mesto na Morave, 58 km na severovýchod od Brna, na západnom okraji Hanej, v severnej časti Hornomoravského úvalu, na východ od Drahanskej vrchoviny. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky Hloučela a Romže. Žije tu cez 44 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prostějovský zámok v roku 1903

Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku 1141. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku 1390 bolo Prostějovu udelené vďaka pánom z Kravař právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V husitskom období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku 1431 bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku 1490 viac než storočná vláda rodov Pernštejnovcov, ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku 1495 spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi bránami s baštami. V rokoch 1521 až 1538 si mešťania vybudovali renesančnú radnicu. Na konci 16. storočia sa mesto stáva majetkom Lichtenštejnovcov, čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku 1527 tlačiarňou Kašpara Aorga vytlačená prvá kniha na Morave. Počas tridsaťročnej vojny došlo ku spustošeniu mesta a v roku 1697 vypukol požiar, ktorému padli za obeť radnica, škola aj kostol. Potom začína mesto dostávať barokový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku 1858 je Prostějove založená prvá česká konfekčná továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený železnicou s Brnom a Olomoucom. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle historizmu a secesie. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove funkcionalizmus.

Od 60. do 90. rokov 19. stor. spolu súperili českí a nemeckí predstavitelia o vedenie mesta. Hoci bolo nemecky hovoriace obyvateľstvo v menšine, vďaka kuriovému systému, ktorý preferoval bohatšie vrstvy, bolo vedenie mesta až do roku 1892 nemecké. Prvým starostom českej národnosti sa stal Karel Vojáček.[3]

Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1917 k hladovým nepokojom pred budovou Okresného hajtmanstva. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších 80 bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na Námestie Padlých hrdinov.[4]

Počas druhej svetovej vojny bola rozsiahla židovská komunita deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde väčšina (celkom 1 227 osôb) zahynula.[5]

10. apríla 1953 po polnoci bola z hlavného námestia odstránená socha Tomáša Garrigue Masaryka. Tento čin vyvolal vlnu nesúhlasu a popoludní sa konala demonštrácia. Do mesta boli povolané policajné jednotky a Ľudové milície. V súvislosti s demonštráciou bolo vypočúvaných 90 osôb, 43 zaslaných pred súd a 20 osôb bolo odsúdených na trest odňatia slobody až do výšky 1,5 roka. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa na odstránení sochy podieľal predseda ONV František Ján, dôstojníci leteckého učilišťa v čele s Františkom Bernátom a niekoľko príslušníkov ŠtB.[6]

Niekoľko dní po začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy (1968) došlo v meste k streľbe. Sovietski vojaci začali strieľať a zastrelili troch ľudí a množstvo ďalších ľudí bolo zranených. Zástupcovia vojakov nikdy neuviedli, kto je za incident zodpovedný.[7]

Mestské hradby s baštou, v pozadí je Národný dom

K dochovaným pamiatkam patrí bašta z 15. storočia a renesančná radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako múzeum. Dominantou mesta je nová radnica z roku 1914 s vežou vysokou 66 metrov a orlojom. V severnej časti mesta, v susedstve riečky Hloučela, na ulici Pod Kosířem 73,je postavena vo funkcialistickom štýle vila Jana a Anastázie Neherových. Je kultúrnou pamiatkou Českej republiky, evidovaná v: "Ústřední seznam kulturních památek" pod číslom 103149. V Prostějove sa narodil významný český vedec Otto Wichterle, gotický staviteľ Matěj Rejsek, filozof Edmund Husserl, maliar Alois Fišárek a básnik Jiří Wolker. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny Karel Dostál-Lutinov. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol Jan Sedláček, poslanec československého parlamentu za Národné zjednotenie.[8]

V Prostějove je v súčasnej dobe významný strojársky a potravinársky priemysel.

Židia v Prostějove[upraviť | upraviť zdroj]

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Židia v Prostějove.

V Prostějove sa nachádzala významná židovská komunita, ktorá bola v 18. a 19. storočí druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave.[9] Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: Geršon Aškenazi (asi 1650), Meir Eisenstadt (asi 1700); Nehemias Trebitsch (1825 – 1830), Löw Schwab (1830 – 1836), Hirsch Fassel (1836 – 1853), Adolf Schmiedl (1853 – 1869) a Emil Hoff (1870 – 1897).[10] Demoláciu židovského mesta, ktoré prezývali Hanácky Jeruzalem (čo bola poťažmo prezývka celého Prostějova) obhajuje film Zámek Nekonečno z roku 1983 s Pavlom Krížom v hlavnej úlohe (dostupný na youtube.com).[11]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2. októbra 2006 – 46 436 obyvateľov
  • 11. februára 2008 – 46 278 obyvateľov
  • 31. decembra 2008 – 45 378 obyvateľov[12]
  • 11. marca 2011 – 45 780 obyvateľov

Štruktúra populácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veková štruktúra obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
    Veková štruktúra obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  • Rodinný stav obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
    Rodinný stav obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  • Vzdelanie obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
    Vzdelanie obyvateľov obce Prostějov v roku 2011

Mestské symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Mestská vyhláška č. 18/1994 Archivované 2007-08-12 na Wayback Machine (zrušená vyhláškou č. 5/2006 Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine) opisuje mestskú zástavu a znak takto:

Mestská zástava má tvar obdĺžnika o pomere strán 2 : 3 a je v polovici zvisle delený na pravú modrú a ľavú žltú časť, uprostred na rozhraní farebných polí je znak mesta v španielskom štíte. Mestská zástava sa umiestňuje tak, že modré pole je vždy vpravo alebo hore.

Mestský znak predstavuje štít zvisle delený. V pravej zlatej polovici je červená mreža zo štyroch kosých a piatich šikmých pásov so zlatými klincami na krížení, a to v podobe šesťcípych hviezdičiek. V ľavej modrej polovici je polovica čiernej nekorunovanej orlice so zlatými pazúrmi, zobákom a červeným jazykom, hľadiaci doľava.

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Prostějov, továreň F. Wichterleho po roku 1900
Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka, narodená v Prostějove

V Prostějove žili a pracovali[upraviť | upraviť zdroj]

Miestne časti[upraviť | upraviť zdroj]

V čase nacistickej okupácie Prostějov tlačil na pripojenie Vrahovíc, Držovíc, Čechovíc a Krasíc. Tieto obce si vtedy ešte uhájili samostatnosť. Ďalšie návrhy na pripojenie týchto obcí sa robili v rokoch 1946 – 1947, ale uvedené obce s tým opäť nesúhlasili a nepovažovali to za výhodné. K pripojeniu došlo až po komunistickom prevrate, kedy bolo možné rozhodovať zhora bez súhlasu obcí. V roku 1950 rozhodol Okresný národný výbor Prostějov o pripojení týchto štyroch obcí k Prostějovu.[13] V roku 1954 boli Vrahovice, Držovice a Krasice rozhodnutím Krajského národného výboru opäť osamostatnené.[14] V roku 1963 boli k Prostějovu opäť pripojené Krasice,[15] v roku 1973 Vrahovice, 1976 Čechovice a Domamyslice, 1980 Mostkovice a 1981 Žešov. Po Nežnej revolúcii sa obyvatelia Mostkovíc rozhodli pre opätovné osamostatnenie obce. V roku 1990 sa tam konalo referendum, v ktorom sa 96% občanov (pri 80% účasti) rozhodlo pre oddelenie Mostkovíc od Prostějova.[16] V 90. rokoch a po roku 2000 silnela nespokojnosť obyvateľov Vrahovíc a Držovíc. V oboch mestských častiach sa prejavovala túžba po znovuobnovení samostatnosti, boli kritizované nedostatočné investície, ignorovanie zo strany predstaviteľov mesta a malá možnosť ovplyvniť dianie. Predstavitelia mesta naopak argumentovali tým, že do týchto častí sa má v budúcnosti investovať. V roku 2006 sa Držovice po referende osamostatnili, Vrahovice v súčasnosti zostávajú časťou Prostějova.

Teraz sa Prostějov skladá z týchto častí:

Katastrálne územie Prostějova

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. ↑ HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 519. (po česky)
  3. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. [s.l.] : [s.n.], 1999. 263 s. S. 28.
  4. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 67 – 68.
  5. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 114.
  6. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. S. 162 – 163.
  7. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 174.
  8. ↑ Slavné osobnosti spojené s městem Prostějovem a okolím [online]. mestopv.cz, [cit. 2011-10-17]. Dostupné online. Archivované 2012-01-07 z originálu. (po česky)
  9. ↑ MILLER, Michael Laurence. Rabbis and Revolution : A Study in Nineteenth-Century Moravian Jewry. [s.l.] : Columbia University, 2004. S. 57.
  10. ↑ Jewish Encyclopedia. Prossnitz [online]. 1901, [cit. 2010-01-04]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ Šumný Prostějov, čas 5:05 – 6:38 (dostupné na youtube.com).
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-01-20]. Dostupné online. Archivované 2015-03-21 z originálu.
  13. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 158.
  14. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 164.
  15. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 170.
  16. ↑ Prostějov. Dějiny města 2.. Prostějov : [s.n.], 1999. 263 s. S. 201.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prostějov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Mestá a obce okresu Prostějov

Alojzov • Bedihošť • Bílovice-Lutotín • Biskupice • Bohuslavice • Bousín • Brodek u Konice • Brodek u Prostějova • Březsko • Budětsko • Buková • Čehovice • Čechy pod Kosířem • Čelčice • Čelechovice na Hané • Dětkovice • Dobrochov • Dobromilice • Doloplazy • Drahany • Držovice • Dřevnovice • Dzbel • Hačky • Hluchov • Horní Štěpánov • Hradčany-Kobeřice • Hrdibořice • Hrubčice • Hruška • Hvozd • Ivaň • Jesenec • Kladky • Klenovice na Hané • Klopotovice • Konice • Kostelec na Hané • Koválovice-Osíčany • Kralice na Hané • Krumsín • Laškov • Lešany • Lipová • Ludmírov • Malé Hradisko • Mořice • Mostkovice • Myslejovice • Němčice nad Hanou • Nezamyslice • Niva • Obědkovice • Ohrozim • Ochoz • Olšany u Prostějova • Ondratice • Otaslavice • Otinoves • Pavlovice u Kojetína • Pěnčín • Pivín • Plumlov • Polomí • Prostějov • Prostějovičky • Protivanov • Přemyslovice • Ptení • Raková u Konice • Rakůvka • Rozstání • Seloutky • Skalka • Skřípov • Slatinky • Smržice • Srbce • Stařechovice • Stínava • Stražisko • Suchdol • Šubířov • Tištín • Tvorovice • Určice • Víceměřice • Vícov • Vincencov • Vitčice • Vranovice-Kelčice • Vrbátky • Vrchoslavice • Vřesovice • Výšovice • Zdětín • Želeč

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prostějov&oldid=7661773“