Židia v Prostějove
Židovská menšina v Prostějove patrila medzi najväčšie židovské komunity na Morave. Židia žili v Prostějove od 15. storočia, veľká väčšina z nich zahynula v čase holokaustu. Vďaka veľkej židovskej menšine sa Prostějov prezývali Hanácky Jeruzalem.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prostějovskú Židovskú obec založili židia vyhnaní z Olomouca v druhej polovici 15. storočia. V tej dobe to bola druhá najpočetnejšia židovská komunita na Morave (po Mikulove). Vďaka nej sa Prostějovu začalo hovoriť Hanácky Jeruzalem. Najstarší židovský cintorín je datovaný do 15. storočia a najstarší náhrobný kameň do roku 1654. Počas tridsaťročnej vojny (1618-1648) sa populácia židovskej obce znížila z 600 členov na 500. Prvá synagóga bola postavená roku 1676 a druhá "Nová synagóga" 1836. Nemecká židovská škola bola založená v roku 1782. V roku 1713 v meste žilo 1398 židov.
Prostějovskí židia hrali významnú úlohu v moravskom textilnom priemysle. V roku 1801 založil Feith Ehrenstamm továreň na kašmír, týmto sa z neho stal prvý židovský majiteľ továrne na výrobu súkna. Najznámejšia zo židovských tovární bola vôbec prvá konfekcia Mayera a Isaka Jaques Mandla, ktorá otvárala továrenskú výrobu už v roku 1858. Z ďalších podnikateľov boli významní konfekcionári: Berger, Pollak, bratia Grünwaldovi, Seliger a Ruhdorfer, Weiss a ďalší. Najväčším židovským továrnikom v konfekcii sa stal od dvadsiatych rokov 20. storočia Gustav Sborowitz, ktorý ako prvý v meste zaviedol pásovú výrobu.
V Prostějove sídlila aj židovská náboženská obec, ktorá sa v roku 1884 oddelila od židovskej politickej obce. Židia mali už v roku 1522 svoju školu, v 19. storočí posielali svoje deti prevažne do nemeckých škôl.[1] Od roku 1897 bol Prostějov sídlom Zväzu rabínov Moravy a Sliezska.
Prostějovskí Židia pracovali kultúrne v desiatkach rôznych spolkov, prevažne nemeckých: Židovský dobročinný spolok Chevry Kadischa, Dobročinný spolok paní a dievčat, Spolok sionistov, Grajciarový spolok na podporu židovských chudobných, Židovský národný spolok, Židovský telocvičný spolok, Feriálny klub židovských študujúcich vysokých škôl Giskalah a Miestna skupina rakúskeho zväzu židovských obchodných pomocníkov. V roku 1914 vlastnili Židia 160 domov mimo ghetto. Najviac (sedem z nich) vlastnil Zikmund Wolf. Po roku 1918 sa židia združovali v spolkoch: Židovská mládež, Židovská telovýchova, Židovská sociálna starostlivosť a populárny ŽSK Makkabi s futbalovým ihriskom pri Hloučele. Za prvej republiky stáli na čele židovskej náboženskej obce rabín dr. Leopold Goldschmied a dr. Schön. V mestskom zastupiteľstve boli v roku 1923 traja židia.
V noci zo 14. na 15. júna 1939 sa pokúsilo niekoľko fašistov zapáliť synagógu. Aby sa zabránilo podobným pokusom, bola budova daná do správy mesta Prostějova. V júni a júli 1942 bolo z Prostějova transportovaných cez 1600 židov. Transporty smerovali do Terezína, odkiaľ potom prevažne boli posielaní do likvidačného tábora v Osvienčime. V Osvienčime zahynulo vyše 1500 prostějovských židov. Pamiatku obetí rasovej perzekúcie dodnes pripomína 1370 mien vytesaných na žulovej doske v obradnej sieni židovského cintorína. [2]
Významné osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Meir Eisenstadt, rabín
- Júda Lejb Prossnitz, sabatiánsky mystik
- Cvi Jehošua ha-Levi Horowitz, rabín
- Jonathan Eybeshutz, rabín
- Nehemiáš Trebitsch, rabín
- Gideon Brecher, lekár a spisovateľ
- Adolf Brecher, lekár, spisovateľ, básnik a prekladateľ
- Menachem Katz Prustitz, rabín
- Moritz Steinschneider, bibliograf a orientalista
- Max Fleischer, architekt
- Ignaz Brull, hudobný skladateľ
- Nathan Porges, rabín, vysokoškolský pedagóg
- Edmund Husserl, filozof, zakladateľ fenomenológie
- Max Zweig, dramatik
- Maud Michal Beerová, autorka a sionistka
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ YIVO | Prostějov. www.yivoencyclopedia.org. Dostupné online [cit. 2018-01-30]. (po anglicky)
- ↑ Prostějov a jeho místo v dějinách Moravy : výbor příspěvků z vědecké konference uspořádané u příležitosti šestistého výročí udělení městských práv Prostějovu Městským národním výborem v Prostějově za odborné spolupráce Muzea Prostějovska a Okresního archívu v Prostějově ve dnech 24. a 25. dubna 1990. [s.l.] : Múzeum Prostějovska. ISBN 8090010652. (po česky)
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Prostějově na českej Wikipédii.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Dokoupilová, Marie: Literatúra a pramene k dejinám židovskej obce v Prostějove. In Židia a Morava, 1995, s. 80-85.
- Dokoupilová, Marie: Miesta pochovávania Židov v Prostějove do začiatku 19. storočia. In: Židia a Morava, 2000, s. 74-78.
- GOLD, Hugo (ed.): Die Juden und Judengemeinden Mährens in Vergangenheit und Gegenwart. Brünn 1929, s. 491-504.
- GOLD, Hugo (ed.): Gedenkbuch der untergegangenen Judengemeinden Mährens. Tel Aviv 1974, s. 103-105.
- Heilig, Bernhard: Urkundliches zur wirtschaftsgeschichte der Juden in Prossnitz. Brünn 1929.
- Klenovský, Jaroslav: Židovské mesto v Prostějove. Prostějov 1997.
- KREJČOVÁ, Edita: K niektorým problémom postavenia Židov za prvej republiky. Židovská kultúra a školstvo v Prostějove a jeho okolí. Bakalárska práca na Univerzite Palackého. Olomouc 2010. Dostupné online.
- MAIMANN, Samuel: Das mährische Jerusalem: seine Jüdische Bewegung einst und heute. Prostějov 1937.
- Ondrová, Barbora: Podnikanie v prostějovskej židovskej obci. Bakalárska práca na Univerzite Palackého. Olomouc 2013. Dostupné online.
- PETERKA, Miroslav: Prostějovské geto, jeho vzostup - súmrak - zánik. In: Židia a Morava. 1995, s. 67-79.
- POLEDNÍČEK, Radek: Vplyv židovskej minority na sociálno-ekonomický rozvoj na Morave: prípadová štúdia Prostějova. Diplomová práca na Univerzite Palackého. Olomouc 2013. Dostupné online.
- WACHSTEIN, Bernhard: Notizen zur Geschichte der Juden in Prossnitz. Frankfurt a. M. 1924.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Holokaust v Prostějove. Štatutárne mesto Prostějov.
- Prossnitz Jewish Encyclopedia.
- Prostějov The YIVO Encyclopedia of Jews in Eastern Europe.