Tridsaťročná vojna

Pražská defenestrácia

Tridsaťročná vojna bol náboženský a mocenský konflikt v Európe v rokoch 1618 – 1648.

Začal sa ako rozpor medzi katolíckym a protestantským táborom v Európe, v konečnom dôsledku bojovali proti sebe:

Habsburgovská strana (rakúski a španielski Habsburgovci [v Rakúsku vtedy vládli Matej, potom Ferdinand II., potom Ferdinand III.], poľskí králi, pápež, niektoré nemecké kniežatá v katolíckej lige), ktorej cieľom bola hegemónia v Európe a víťazstvo protireformácie
Protihabsburská opozícia (nekatolícke štáty Holandsko, Dánsko, Nórsko, Anglicko, Švédsko, nemecké kniežatá v Protestantskej únii a nekatolícke uhorské a české stavy, ako aj katolícke Francúzsko), ktorej cieľom bolo zamedziť nadvláde Habsburgovcov a oslabiť ich moc a zabezpečiť náboženskú slobodu v Európe, ako aj získať územia (napr. Švédsko)

Prebiehala v podobe nasledujúcich konfliktov:

česká vojna (české stavovské povstanie, 1618 – 1620)
falcká vojna (1620 – 1624)
dánska vojna (1625 – 1629)
švédska vojna (1630 – 1635)
švédsko-francúzska vojna (1635 – 1648)

Z vojenského hľadiska došlo k rozkvetu žoldnierstva a vojna dala aj základ na vytvorenie stálych armád.

Skončila sa roku 1648 vestfálskym mierom (kompromisom).

Hlavné výsledky boli:

Faktickými víťazmi boli Francúzsko, Švédsko a Brandenbursko: Francúzsko získalo územie po Rýn, Švédsko pobrežie Baltského mora, Brandenbursko získalo Východné Pomoransko a iné územia
Holandsko a Švajčiarsko prestali byť súčasťou rímskonemeckej ríše (resp. ríša uznala ich nezávislosť)
Cisárska moc v rímskonemeckej ríši bola značne oslabená v prospech stavov, ríša sa definitívne roztrieštila, najvýznamnejšími rímskonemeckými štátmi boli Bavorsko a Brandenbursko
Náboženské pomery boli ukotvené podľa stavu spred dánskej vojny (teda spred roku 1624) v duchu zásad augsburského mieru (tentoraz aj pre kalvínov), čiže protestantské vyznanie bolo zrovnoprávnené s katolíckym
Upevnila sa moc Habsburgovcov v habsburskej monarchii
Prehĺbili sa hospodárske rozdiely medzi západnou Európou a východnou Európou. Západná Európa začala poskytovať výrobky a rozvíjala sa trhová ekonomika, kým východná Európa začala poskytovať suroviny a odbytiská a zachoval sa stredoveký systém ekonomiky.

Pozri aj[upraviť]