Európske náboženské vojny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka na Bielej hore (1620) v Čechách bola jednou z rozhodujúcich bitiek tridsaťročnej vojny, ktorá nakoniec viedla k opätovnému pripojeniu Čiech ku katolicizmu.

Európske náboženské vojny boli sériou vojen, ktoré sa viedli v Európe v 16., 17. a začiatkom 18. storočia.[1][2] Vojny, ktoré sa viedli po protestantskej reformácii, ktorá sa začala v roku 1517, narušili náboženský a politický poriadok v katolíckych krajinách Európy. Ďalšie motívy počas vojen zahŕňali vzbury, územné ambície a veľmocenské konflikty. Na konci tridsaťročnej vojny (1618 – 1648) sa katolícke Francúzsko spojilo s protestantskými silami proti katolíckej habsburskej monarchii.[3] Vojny do značnej miery ukončil Vestfálsky mier (1648), ktorý zaviedol nový politický poriadok, ktorý je dnes známy ako vestfálska suverenita.

Konflikty sa začali menším rytierskym povstaním (1522), po ktorom nasledovala väčšia nemecká sedliacka vojna (1524 – 1525) v Svätej ríši rímskej. Vojny sa zintenzívnili po tom, čo katolícka cirkev začala v roku 1545 protireformáciu proti nárastu protestantizmu. Konflikty vyvrcholili tridsaťročnou vojnou, ktorá spustošila Nemecko a zabila tretinu jeho obyvateľstva, čo predstavuje dvojnásobnú úmrtnosť v porovnaní s prvou svetovou vojnou.[2][4] Vestfálsky mier vo všeobecnosti vyriešil konflikty uznaním troch samostatných kresťanských tradícií vo Svätej ríši rímskej: Rímsky katolicizmus, luteránstvo a kalvinizmus.[5][6] Menšie náboženské vojny sa v západnej Európe viedli až do roku 1710, vrátane vojen troch kráľovstiev (1639 – 1651) na Britských ostrovoch, savojsko-valdenských vojen (1655 – 1690) a Toggenburskej vojny (1712) v západných Alpách.[2][7]

Definície a diskusie[upraviť | upraviť zdroj]

Európske náboženské vojny sú známe aj ako vojny reformácie.[1][8][9][10] V roku 1517 stačili dva mesiace na to, aby sa deväťdesiatpäť téz Martina Luthera rozšírilo po celej Európe pomocou tlačiarenského stroja, čo prekonalo možnosti cisára Svätej ríše rímskej Karola V. a pápežstva, aby ich zadržali. V roku 1521 bol Luther exkomunikovaný, čím sa spečatil rozkol v západnom kresťanstve medzi rímskokatolíckou cirkvou a luteránmi a otvoril sa priestor pre ďalších protestantov, aby sa postavili na odpor proti moci pápežstva.

Hoci väčšina vojen sa skončila Vestfálskym mierom v roku 1648,[1][2] náboženské konflikty v Európe pokračovali minimálne do 10. rokov 18. storočia.[7] Patrili k nim savojsko-valdenské vojny (1655 – 1690),[2][7] deväťročná vojna (1688 – 1697, vrátane slávnej revolúcie a Viliamovej vojny v Írsku)[2] a vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1714).[2] To, či by sa tieto vojny mali zaradiť medzi európske náboženské vojny, závisí od toho, ako definujeme "náboženskú vojnu" a či tieto vojny možno považovať za "európske" (t. j. skôr medzinárodné než domáce).

Diskutovalo sa aj o náboženskej povahe vojen a o ich kontraste s inými faktormi, ako sú národné, dynastické (napr. často ich bolo možné súčasne charakterizovať ako vojny o nástupníctvo) a finančné záujmy.[3] Vedci poukazovali na to, že niektoré európske vojny tohto obdobia neboli spôsobené spormi vyvolanými reformáciou, ako napríklad italské vojny (1494 – 1559, len za účasti katolíkov), ako aj severská sedemročná vojna (1563 – 1570, len za účasti luteránov).[1] Iní zdôrazňujú skutočnosť, že existovali medzináboženské spojenectvá, napríklad luteránsky vojvoda Maurice Saský pomáhal katolíckemu cisárovi Karolovi V. v prvej šmalkaldskej vojne v roku 1547, aby sa stal saským kurfirstom namiesto Jána Fridricha, svojho luteránskeho bratranca, zatiaľ čo katolícky francúzsky kráľ Henrich II. podporoval luteránsku záležitosť v druhej šmalkaldskej vojne v roku 1552, aby si zabezpečil francúzske základne v dnešnom Lotrinsku.[3] Encyclopædia Britannica tvrdí, že "náboženské vojny tohto obdobia sa viedli najmä kvôli konfesionálnej bezpečnosti a politickým ziskom".[3]

Koncom 20. storočia revizionistickí historici vrátane Williama M. Lamonta tvrdili, že náboženstvo bolo hlavnou hnacou silou vojen troch kráľovstiev v rokoch 1639 až 1653, zatiaľ čo John Morrill (1993) tvrdil, že to "nebola prvá európska revolúcia...[ale] posledná z náboženských vojen".[11] Tento názor následne kritizovali historici ako Glen Burgess, ktorého názory vychádzali zo štúdia parlamentnej politickej propagandy. Dospel k záveru, že hoci sa mnohí puritáni chopili zbraní na protest proti náboženským reformám, ktoré presadzoval anglický kráľ Karol I., svoj odpor často odôvodňovali ako vzburu proti panovníkovi, ktorý porušil kľúčové ústavné princípy, a preto ho bolo potrebné zvrhnúť.[12] Dokonca varovali ostatných poslancov, aby sa vyhýbali otvorenému používaniu náboženských argumentov pri zdôvodňovaní vojny proti kráľovi.[12]

Možno tvrdiť, že náboženské motívy boli často zakryté legalistickými argumentmi, napríklad zdôrazňovaním potreby brániť anglikánsku cirkev ako národnú cirkev: "V tomto svetle obhajoba vojny parlamentu so zjavným právno-ústavným zameraním vôbec neznamená, že tento boj nebol náboženský. Naopak, sú to spôsoby, ako povedať, že bol."[13]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d NOLAN, Cathal J.. The Age of Wars of Religion, 1000-1650: An Encyclopedia of Global Warfare and Civilization. [s.l.] : Greenwood Press, 2006. Google-Books-ID: oBHJ1eK_tcoC. Dostupné online. ISBN 978-0-313-33734-5. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d e f g ONNEKINK, Dr David. War and Religion after Westphalia, 1648–1713. [s.l.] : Ashgate Publishing, Ltd., 2013-06-28. Google-Books-ID: XfmhAgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-4094-8021-1. (po anglicky)
  3. ↑ a b c d History of Europe - Wars of Religion, Reformation, Conflicts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ The Better Angels of Our Nature. [s.l.] : [s.n.], 2024-03-08. Page Version ID: 1212541253. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ Münsterská zmluva z roku 1648
  6. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-03-23]. Dostupné online. Archivované 2006-08-30 z originálu.
  7. ↑ a b c MACCULLOCH, Diarmaid. Reformation: Europe's House Divided 1490-1700. [s.l.] : Penguin UK, 2004-09-02. Google-Books-ID: KZ5D2WOqidoC. Dostupné online. ISBN 978-0-14-192660-5. (po anglicky)
  8. ↑ PH.D, Jeffrey M. Shaw; DEMY, Timothy J.. War and Religion: An Encyclopedia of Faith and Conflict [3 volumes]. [s.l.] : ABC-CLIO, 2017-03-27. Google-Books-ID: KDlFDgAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-1-61069-517-6. (po anglicky)
  9. ↑ COWELL-MEYERS, Kimberly. Religion and Politics in the Nineteenth-Century: The Party Faithful in Ireland and Germany. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2002-06-30. Google-Books-ID: 9CGPaIE5z1MC. Dostupné online. ISBN 978-0-275-97185-4. (po anglicky)
  10. ↑ ISHAY, Micheline. The History of Human Rights: From Ancient Times to the Globalization Era. [s.l.] : University of California Press, 2008-06-02. Google-Books-ID: YTh22XQrtlQC. Dostupné online. ISBN 978-0-520-25641-5. (po anglicky)
  11. ↑ BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 175. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.
  12. ↑ a b BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 196-197. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.
  13. ↑ BURGESS, Glenn. Was the English Civil War a War of Religion? The Evidence of Political Propaganda. Huntington Library Quarterly, 1998, roč. 61, čís. 2, s. 173–201. Dostupné online [cit. 2024-03-23]. ISSN 0018-7895. DOI: 10.2307/3817797.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European wars of religion na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Európske_náboženské_vojny&oldid=7830479“