Katolicizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prejsť na: navigácia, hľadanie

Katolicizmus je vetva kresťanstva, ktorá sa v západnom kresťanstve datuje od 4. storočia. Samostatný smer, ktorý vznikol roku 1054, v dôsledku východnej schizmy. V 16. storočí sa od katolíckej cirkvi oddelilo hnutie protestantizmus. Katolicizmus sa vyznačuje medzinárodnou hierarchickou cirkevnou organizáciou s pápežom ako hlavou katolíckej cirkvi, vieroučnými a liturgickými osobitosťami, dôrazom na tradíciu (učenie apoštolov, cirkevných otcov, pápežov), predstavou výlučnej pravosti a samospasiteľnosti, mariánskym kultom, celibátom kléru, sociálno-politickým pôsobením (masové organizácie, charita, misionári). Od 60. rokov 20. storočia tendencie k obnove.

Zvláštny charakter východnej a západnej kresťanskej cirkvi, ktorý sa manifestuje vo vedomí verejnosti počnúc vznikom protestantizmu, a síce v podobe, v akej sa vyvinul v prvých storočiach po narodení Krista a zachoval dodnes. Na Západe dali tomuto charakteru ostrejší výraz pápeži a tridentský koncil (15451563). Označenie "katolícky" vystupuje už okolo 150 a znamená, že tradícia vychádzajúca z apoštolov je rozšírená "všade" (KATOLU) a všade musí byť aj uznaná. Klasická formulácia tohto stanoviska označuje ako "katolícke" to, quod ubique, quod semper, quod ab omnibus creditum est (čo všade, vždy a všetci veria). Katolicizmus sa týmto približuje k prirodzenému náboženstvu (consensus omnium). Filozofiu katolicizmu (philosophia perennis) zastáva v súčasnosti neoscholastika a neotomizmus.

Filozofickou zložkou katolicizmu je katolícka filozofia.

[upraviť] Literatúra

  • Katechizmus katolíckej cirkvi, 1999

[upraviť] Externé odkazy

  • FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok