Občianska vojna v Juhoslávii

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Koniec Juhoslávie

Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii (iné názvy: vojna v (bývalej) Juhoslávii, (občianske) vojny v (bývalej) Juhoslávii, juhoslovanská (občianska) vojna, juhoslovanské (občianske) vojny, juhoslovanská kríza, Balkánsky konflikt, Konflikt na Balkáne, zriedkavo (tretia) balkánska vojna, vojna na Balkáne, balkánske vojny) je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 19912001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. V užšom zmysle sa ako občianska vojna v Juhoslávii (a obdobné názvy) označuje konflikt v rokoch 1991 - 1995.

Spoločným menovateľom týchto konfliktov bolo bezpečnostné vákuum, ktoré vzniklo na území juhoslovanskej federácie po páde centrálnej komunistickej moci a ktoré išlo ruka v ruke s jednorazovým uvoľnením politickej energie, ktorá do pádu komunizmu nemohla byť ventilovaná.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Nacionalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia.

Ekonomické príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomicky vyspelejšie Chorvátsko a najmä Slovinsko prestali byť ochotné dotovať ekonomicky menej vyspelé oblasti federácie. Srbsko - ako síce ekonomicky slabšie, ale politicky silnejšie (tvorilo v podstate jadro federálnej moci a jej armády) - sa snažilo zabrániť úniku týchto ekonomických zdrojov.

Znepriatelené strany[upraviť | upraviť zdroj]

  • V Slovinsku:
    • Slovinci verzus Juhoslovanská armáda. Po masovej dezercii vojakov nesrbskej národnosti z Juhoslovanskej armády ostal konflikt v podstate záležitosťou Slovincov a Srbov.
  • V Chorvátsku:
    • Chorváti verzus Juhoslovanská armáda (neskôr v podstate len Srbi)
  • V Bosne a Hercegovine:
    • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Chorváti (v zanedbateľnej miere)
    • Srbi v spojení s Chorvátmi verzus Bosnianski moslimovia (len v prípravnej fáze)
    • Bosnianski Chorváti verzus Bosnianski Srbi
    • Bosnianski moslimovia verzus Bosnianski Srbi (V rámci vojny v Bosne najhlbšia miera nepriateľstva)
    • Chorváti v spojení s moslimami (Bosniakmi) verzus Srbi.
  • V Srbsku:
  • V Macedónsku
  • Zo zahraničných mocností sa v konflikte vojensky angažovalo NATO a predovšetkým USA. Ich primárnou úlohou bolo zabezpečiť mierový proces, použili však aj silové prostriedky. Fakticky stáli na strane nepriateľov Srbska. V kosovskej fáze vojny bombardovali Srbsko, aby ho tak prinútili ku kapitulácii. V konflikte sa diplomaticky angažovalo aj Rusko, ktoré stálo prevažne na strane Srbska.
  • V náboženskej rovine:
    • katolíci verzus pravoslávni
      • Srbi (sú prevažne pravoslávni) verzus Chorváti (sú prevažne katolíci)
      • Srbi verzus Slovinci (sú prevažne katolíci)
    • kresťania verzus moslimovia
      • Srbi verzus Bosniaci (sú prevažne moslimovia)
      • Srbi verzus kosovskí Albánci (sú prevažne moslimovia)

Vojna zasiahla prakticky každý štát Juhoslávie. Najpostihnutejšou sa stala Bosna a Hercegovina, po nej Chorvátsko a Srbsko. Relatívne najmiernejšie konflikty postihli Macedónsko a Slovinsko. Na všetkých stranách si vojna vyžiadala vyše 130 000 obetí. Najviac obyvateľov zomrelo na území Bosny a Hercegoviny, kde boli najťažšie aj materiálne a infraštruktúrne škody. Z etnického hľadiska bolo najviac mŕtvych medzi Bosniakmi.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Vojna sa fakticky postarala o zánik Juhoslávie, ktorá sa rozpadla na jednotlivé samostatné štáty. Ako politicky porazené vyšlo z vojny Srbsko. To sa dobrovoľne vzdalo vplyvu nad Čiernou horou (nový samostatný štát) a donútené bolo vzdať sa svojho vplyvu nad oblasťou Kosovo (snaží sa o uznanie ako nový samostatný štát).

Schematické rozdelenie konfliktov: