Čierna Hora
O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).| Čierna Hora | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Oj, svijetla majska zoro |
|||||
 |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Crna Gora | ||||
| • krátky | |||||
| Hlavné mesto | Podgorica1 42°47′ s.š. 19°28′ v.d. |
||||
| Najväčšie mesto | Podgorica | ||||
| Úradné jazyky | čiernohorčina | ||||
| Regionálne jazyky | srbčina, gegská albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1] | ||||
| Demonym | Čiernohorec, Čiernohorka | ||||
| Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
Republika Filip Vujanović Milo Đukanović |
||||
| Vznik | 3. jún 2006 | ||||
| Susedia |  Chorvátsko Bosna a Hercegovina Srbsko Albánsko Kosovo (sporné) |
||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
14 026 km² (161.) 214 km² (1.5 %) |
||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2011) • hustota () |
625266 53 /km² (121.) |
||||
| Index ľudského rozvoja (2011) | 0,771[2] (54.) – vysoký | ||||
| Mena | euro (€)2 (EUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ (UTC+2) |
||||
| Medzinárodný kód | ME | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MNE | ||||
| Internetová doména | .me | ||||
| Smerové telefónne číslo | +382 | ||||
| 1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory. 2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny. |
|||||
Čierna Hora (po čiernohorsky Crna Gora/Црна Гора, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova.Prvý krát sa názov Čierna Hora objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodená od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora. Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami, od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a kandidátskou krajinou na vstup do Severoatlantickej aliancie.
Obsah |
Poloha [upraviť]
Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu - Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
Geografia [upraviť]
Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je Čierna Hora jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.
Administratívne rozdelenie [upraviť]
Hlavný článok: Obce a mestá v Čiernej Hore
Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po srbsky/čiernohorsky opština):
- Opština Andrijevica
- Opština Bar
- Opština Berane
- Opština Bijelo Polje
- Opština Budva
- Opština Cetinje
- Opština Danilovgrad
- Opština Herceg Novi
- Opština Kolašin
- Opština Kotor
- Opština Mojkovac
- Opština Nikšić
- Opština Plav
- Opština Plužine
- Opština Pljevlja
- Opština Podgorica
- Opština Rožaje
- Opština Šavnik
- Opština Tivat
- Opština Ulcinj
- Opština Žabljak
Demografia [upraviť]
Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory
Etnická štruktúra [upraviť]
Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva. Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:
| Počet | % | |
| Celkom | 620 029 | 100 |
| Čiernohorci | 278 865 | 44.98 |
| Srbi | 178 110 | 28.73 |
| Bosniaci | 53 605 | 8.65 |
| Albánci | 30 439 | 4.91 |
| Moslimovia | 20 537 | 3.31 |
| Rómovia | 6 251 | 1.01 |
| Chorváti | 6 021 | 0.97 |
| ostatní a nezistené | 46 201 | 7.44 |
Jazyková štruktúra [upraviť]
Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Avšak, od roku 2004 sa vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka - čiernohorčiny - a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním, srbčina, bosniančina, gegská albánčina a chorvátčina sú používané. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:
| Počet | % | |
| Celkom | 620 029 | 100 |
| Srbčina | 265 895 | 42.88 |
| Čiernohorčina | 229 251 | 36.97 |
| Bosniančina | 33 077 | 5.33 |
| Albánčina | 32 671 | 5.27 |
| Srbochorvátčina | 12 559 | 2.03 |
| Rómčina | 5 169 | 0.83 |
| Bosniacky dialekt | 3 662 | 0.59 |
| Chorvátčina | 2 791 | 0.45 |
| ostatné a nezistené | 34 954 | 5.65 |
Náboženská štruktúra [upraviť]
Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia - 17,7%, žijú na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki -3,5% Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny -4,6%. Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:
| Počet | % | |
| Celkom | 620 029 | 100 |
| Pravoslávni | 446 858 | 72.07 |
| Islam/Moslimovia | 118 477 (99,038 Islam, 19 439 Moslimovia) |
19.11 (15.97 Islam, 3.14 Moslimovia) |
| Katolíci | 21 299 | 3.44 |
| Ateisti | 7 667 | 1.24 |
| ostatní a nezistené | 25 728 | 4.14 |
- Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom "islam", a druhá "Moslimovia". Stojí za povšimnutie, že počet "moslimov" sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.
Podnebie [upraviť]
Pobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.
Flóra [upraviť]
Na teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n.m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n.m. prechádza vždyzelená vegetácia do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je v na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.
Cestovný ruch [upraviť]
Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.
Dejiny [upraviť]
Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory
Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.
Zaujímavosti [upraviť]
Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora ktorý sa rozprestiera na 54km2 nedotknutého lesa.
Galéria [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ (19. október, 2007) “Jazyk a abeceda Article 13”, Ústava Čiernej Hory. WIPO.
- ↑ Human Development Report 2011. United Nations: (2011). prístup: 5 November 2011.
- ↑ a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore 2011. Monstat. prístup: 12 July 2011.
Pozri aj [upraviť]
- Oj, svijetla majska zoro - hymna Čiernej Hory
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna Hora
Externé odkazy [upraviť]
- ČiernaHora.sk - Informačný portál o Čiernej Hore (po slovensky)
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.
|
|||||||
|
|||||||||||||||||
.svg){kind=small}
