Čierna Hora
O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Republika Crna Gora |
||||
| - Krátky | Crna Gora | ||||
| Úradné jazyky | srbčina, čiernohorčina | ||||
| Hlavné mesto | Podgorica | ||||
| Najväčšie mesto | Podgorica | ||||
| Hlava štátu | Filip Vujanović (prezident) | ||||
| Predseda vlády | Igor Lukšić | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Albánsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2003 |
164. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2003 |
123. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
-. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | Euro (=100 centov) | ||||
| Gramotnosť | 92 % | ||||
| Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
||||
| Štátna hymna | Oj, svijetla majska zoro | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | zatiaľ nie je | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | MNE | ||||
| Internetová doména | .me (od 2007) | ||||
| Smerové telefónne číslo | + 382 | ||||
Čierna Hora (Crna Gora po srbsky a chorvátsky, Montenegro [doslova „čierna hora“] po taliansky a odtiaľ aj po špan., angl., nem. a pod.) je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v juhovýchodnej Európe. Na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006, získala Čierna Hora nezávislosť od Srbska a Čiernej Hory, predtým bola súčasťou Juhoslávie. Súčasťou Juhoslávie bola aj v rokoch 1992 - 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). Čierna Hora je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ a kandidátskou krajinou na vstup do Severoatlantickej aliancie.
Obsah |
[upraviť] Poloha
Republika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu - Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
[upraviť] Geografia
Čierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je Čierna Hora jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 13,812 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.
[upraviť] Administratívne rozdelenie
Čierna Hora je rozdelená na 21 okresov (po srbsky/čiernohorsky opština):
- Andrijevica
- Bar
- Berane
- Bijelo Polje
- Budva
- Cetinje
- Banilovgrad
- Herceg Novi
- Kolasin
- Kotor
- Mojkovac
- Niksic
- Plav
- Pluzine
- Pljevlja
- Podgorica
- Rozaje
- Savnik
- Tivat
- Ulcinj
- Zabljak
[upraviť] Demografia
Hlavný článok: Demografia Čiernej Hory
Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2003):
- Čiernohorci: 267,669 (43.16%)
- Srbi: 198,414 (31.99%)
- Bosniaci: 48,184 (7.77%)
- Albánci: 31,163 (5.03%)
- Slovanskí Moslimovia: 24,625 (3.97%)
- Chorváti: 6,811 (1.1%)
- Rómovia: 2,826 (0.46%)
[upraviť] Náboženstvo
- pravoslávni 460 383 (74.24%)
- moslimovia 110 034 (17.74%)
- rímski katolíci 21 972 (3.54%)
- protestanti 383 (0.06%)
- a iní
K pravoslávnym sa hlásia Čiernohorci a Srbi. K moslimom hlavne Albánci a Bosniaci. Chorváti a časť Albáncov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo.
[upraviť] Podnebie
Vo vnútrozemí kontinentálne, pri pobreží stredomorské. 1 600 - 3 000 mm zrážok ročne v horách.
[upraviť] Flóra
Zmiešané lesy, vo vyšších polohách ihličnaté, pri pobreží prímorská flóra s krovinatými porastmi.
[upraviť] Cestovný ruch
Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.
[upraviť] Dejiny
Hlavný článok: Dejiny Čiernej Hory
Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.
[upraviť] Zaujímavosti
Krajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora.
[upraviť] Pozri aj
- Oj, svijetla majska zoro - hymna
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna Hora
[upraviť] Externé odkazy
- ČiernaHora.sk - Informačný portál o Čiernej Hore (po slovensky)
[upraviť] Galéria
|
|||||||
|
|||||||
|
|||||||
.svg){kind=small}
|
|||||||
|
||||||||
