Ateizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Baron d'Holbach - francúzsky filozof a spisovateľ 18 stor. je považovaný za jedného z prvých ateistov.
Richard Dawkins - evolučný biológ, profesor na Univerzite v Oxforde. V súčasnosti jeden z najznámejších aktivistov v boji proti náboženstvám.

Ateizmus (iné názvy: neverectvo; pejoratívne bezbožnosť; expresívne bohaprázdnosť, neznabožstvo, neznajbožstvo; z gr. atheos = bezbožný < a = ne- + theos = boh) môže byť:

  • presvedčenie, že Boh alebo bohovia neexistujú
  • absencia viery v existenciu Boha alebo bohov
  • slabá forma ateizmu zvykne byť zamieňaná s: nezastávaním žiadneho konkrétneho postoja ohľadom existencie boha či bohov (teda apateizmus), odmietaním možnosti dokázať alebo vyvrátiť existenciu boha (teda agnosticizmus), alebo s odmietaním zmysluplnosti vety „Boh existuje“ (teda ignosticizmus)
  • pôvodne: popieranie uznávaných vládnúcich bohov (napríklad keď prví kresťania odmietali vykonávať kult pohanských bohov)

Zástanca ateizmu sa nazýva ateista (iné názvy: neverec, neveriaci; pejoratívne bezbožník; expresívne bohaprázdnik, neznaboh, neznajboh).

Výraz ateizmus používali už grécki básnici v 5. storočí pred Kr.

Veľa ľudí, ktorí sa sami označujú za ateistov, zvykne zdieľať spoločný skeptický pohľad na dôkazy (alebo nedostatočnosť dôkazov) o existencii bohov, príbehov o stvorení sveta rovnako ako spochybňovanie dobroty a morálnosti náboženstiev, ktoré priniesli na svetlo sveta veci ako sväté vojny, prenasledovanie inovercov, inkvizíciu a pod. Hoci niektorí z ateistov patria k stúpencom filozofických smerov ako humanizmus, naturalizmus alebo materializmus, v skutočnosti neexistuje jediná ideologická línia, ktorú by všetci ateisti zdieľali. Podobne nemajú zástancovia ateistického svetonázoru žiadne inštitucionalizované rituály a správanie, ktoré by sa dalo porovnať s rôznymi náboženskými smermi. Ateizmus je inšpirovaný mnohými rozličnými zdôvodneniami, zahrňujúcimi osobné, vedecké, spoločenské, filozofické či historické názory a úvahy.

Dôvody pre ateizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci nie všetci ateisti tvrdia, že majú racionálne dôvody pre svoj svetonázor, väčšina trvá na tom, že ich ateizmus je založený na rozumových a racionálnych dôvodoch. Veľa ateistov zastáva taktiež názor, že keďže ich postoj nevyžaduje žiadnu vieru okrem viery v to, čo je možné pozorovať priamo našimi zmyslami, je teda bremeno dôkazu existencie boha (bohov) na teistoch, a nie na ateistoch dôkaz jeho neexistencie. Častým argumentom v prospech tohto postoja je, že principiálne je možné veriť v čokoľvek (čarodejnice, vlkodlaci, upíri, morské panny, UFO, atď.), a preto je úlohou toho, kto zastáva existenciu danej entity či schopnosti, túto existenciu dokazovať a oddelovať fakty od rôznych mýtov a legiend.

Filozofické dôvody[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí ateisti zakladajú svoj postoj na racionálnych alebo filozofických základoch, tvrdiac, že ich postoj je založený na logickej analýze a následnom odmietnutí teistických a náboženských predstáv. Tieto argumenty proti existencii boha vychádzajú z veľkého počtu rôznych problémov spojených s náboženskými vierami. Hlavným problémom medzi nimi je absencia akéhokoľvek dôkazu podporujúceho náboženské tvrdenia. Taktiež namiesto zjednodušenia vysvetlenia akým spôsobom svet funguje, náboženské predstavy naopak toto vysvetlenie komplikujú, a tým prinášajú celý rad nových otázok, ktoré treba zodpovedať. Napríklad: aký je pôvod boha (bohov), kde sídli, akými pravidlami sa riadi, aký je vzťah boha (bohov) a známych prírodných zákonov, atď.

Veľa ateistov zastáva názor, že ich svetonázor je iba absenciou určitej viery, a teda že jedinou obranou, ktorú ateizmus potrebuje, je neustály nápor proti náboženským tézam. Ak sú všetky argumenty teistov vyvrátené, nonteizmus, ako jediná možnosť, sa stane všeobecne platnou. Po stáročia mnoho zastáncov ateizmu oponovalo a vyvracalo takzvané dôkazy božskej existencie. Či však všetky argumenty v prospech náboženstiev boli vyvrátené, je naďalej predmetom debaty.

Vo všeobecnosti ateisti tvrdia, že tieto dôkazy boli úspešne vyvrátené.

Existuje taktiež množstvo ateistov, ktorí napadajú špecifické formy teizmu kvôli ich vnútornej rozporuplnosti. Jeden z najbežnejších argumentov proti existencii boha je takzvaný problém zla (teodicea).

Problém zla je pravdepodobne najpretrvávajúcejší a najsilnejší argument ateistov proti rôznym náboženským vieram. Kresťanský apologéta William Lane Craig ho priliehavo nazval ateistický smrtiaci argument (atheist's killer argument). V skratke tento problém je, že existencia zla vo svete je logicky nezlučiteľná s existenciou dobrotivého Boha, a že je teda rozumnejšie usudzovať, že žiaden boh neexistuje, ako to, že jestvuje, ale neurobí nič, aby zastavil zlo na Zemi.

Vedecké dôvody[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina náboženstiev učí, že ľudstvo a vesmír boli stvorené jedným či viacerými bohmi určitým, viac či menej presným spôsobom. Veľa ľudí, tak ateistov ako i nábožensky založených ľudí, vníma takéto náuky v príkrom protiklade s poznatkami modernej vedy, najmä však evolúcie. Pre niektorých ateistov je toto postačujúci dôvod na odmietnutie takýchto náboženstiev. Na druhej strane niektorí veriaci z tohto protikladu vyvodzujú opačný záver – že evolúcia je mylná – a zastávajú kontroverzný a pseudovedecký kreacionizmus, navzdory prakticky absolútnemu konsenzu medzi vedcami ohľadne pravdivosti evolučnej teórie. Iní teisti akceptujú evolúciu ako vedecký fakt, ale nevidia rozumné dôvody pre to, že by medzi učením ich náboženstva a evolúciou bol rozpor.

Je známym faktom, že ľudia zdieľajú 98 % svojho genetického kódu so šimpanzmi, 90 % s myšami, 21 % s hlístou a 7 % s baktériou E. coli. Takáto perspektíva je celkom odlišná od väčšiny náboženstiev, ktoré prisudzujú človeku jedinečné a centrálne postavenie vo vesmíre, napríklad podľa učenia kresťanstva, islamu a judaizmu bol človek stvorený na Obraz Boží, aby stál na kvalitatívne vyššej úrovni ako zvyšok tvorstva Zeme.

Podobne skutočnosť, že naše Slnko je len jedinou z miliárd hviezd v Galaxii, ktorá samotná je nepatrná medzi miliardami iných galaxií v nami pozorovateľnom vesmíre, a fakt, že ľudia obývajú vesmír len po zhruba 0,0015 % doby jeho existencie, považuje väčšina ateistov za dostatočný na odmietnutie myšlienky, že vesmír bol stvorený, aby mu vládol človek. Vyvracia tiež nábožensky založenú úlohu Zeme ako stredu vesmíru.

V zásade je západná veda založená na predpoklade, že vesmír je riadený nemennými prírodnými zákonmi, ktoré je možné určiť pomocou experimentov. Tie následne tvoria spoľahlivý základ pre všetky technické disciplíny, ktoré predpokladajú absenciu božích alebo nadprirodzených zásahov. Úspech moderných vedeckých a technických disciplín by takto naznačoval absenciu nadprirodzených bytostí alebo ich neochotu so svetom akokoľvek interagovať. Veľa ateistov preto verí, že najjednoduchším vysvetlením je, že neexistujú žiadne božstvá.

Evolučná teória[upraviť | upraviť zdroj]

Činnosť Charlesa Darwina ohľadne evolučnej teórie vyvracia učenie prakticky akéhokoľvek náboženstva. Vznik života sa v rôznych náboženstvách spája s bohmi a nadprirodzenými bytosťami v rôznych náboženských knihách, bájach a povestiach. Naproti tomu Darwinova evolúcia ukazuje postupný vznik zložitejších foriem života z jednoduchších, adaptovanie sa na nové prostredie. Napríklad z niektorých rýb sa postupne stali obojživelníky po tom, čo sa určitý čas prispôsobovali životu v pobrežných vodách a mali potrebu pohybovať sa v zmenených podmienkach. Predstava, že sa aj moderný človek vyvinul zo svojich predkov (Homo Sapiens, Homo Erectus, Homo Habilis a ďalšie vývojové stupne) je pre akékoľvek náboženstvo neprijateľná, pretože ukazuje, že človek je len jeden z veľkého množstva živočíšnych druhov.

Osobné dôvody[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako ateisti s filozofickým odôvodnením, existujú aj ateisti, ktorí ako dôvod uvádzajú spoločenské, psychologické, praktické a iné odôvodnenia svojho postoja.

Niektorí ateisti usudzujú, že ľudský život je lepší a užitočnejší s ateistickým pohľadom na svet, ako s teistickým. Na podporu tohto názoru môžu uvádzať, že je omnoho prospešnejšie pre spoločnosť hľadať odpovede na otázky pomocou prírodných vied než pomocou nadprirodzených síl a viery. K morálnym dôvodom pre ateizmus často zahrňujú „prípady, kedy urobiť to čo je správne, je možné len s pohľadom na svet aký zastáva ateista, pretože nie je viazaný prikázaniami svojho učenia. Ľudia, ktorí nedokážu akceptovať predstavu zlého boha, vyvodzujú záver, že akékoľvek nemorálne náboženstvo je nepravé.“ Praktické dôvody pre ateizmus zahrnujú „dôvody, prečo uprednostnenie ateistického svetonázoru pred teistickým prináša pozitívne dôsledky pre osobný život.“

Argumenty, že náboženstvá šíria nemorálnosť sa často opierajú o fakt, že množstvo násilia a vojen vzniklo len kvôli náboženským vieram a rituálom.

Niektorí ľudia prijímajú ateistický postoj pretože vyrastali v prostredí, kde je ateizmus relatívne bežným, alebo boli vychovaní ateistickými rodičmi. Väčšina ateistov tvrdí to isté o väčšine veriacich. Napríklad väčšina ľudí, ktorí vyrástli v prostredí obývanom prevažne židovskou, hinduistickou, moslimskou alebo kresťanskou kultúrou, taktiež príjme náboženstvo tejto prevládajúcej kultúry, alebo krajiny.

Kresťanský psychológ Paul Vitz (1999) tvrdí, že „Veľa ľudí má psychologické dôvody pre ateizmus“ a „neuro-psychologické bariéry pre vieru v boha hrajú v tomto významnú úlohu.“

Pozri Vitz (1999) a Rizzuto (1998).

Hoci je bežné poukazovať na psychologické dôvody prečo niekto zastáva ateistický názor, je dôležité poznamenať, že emócie a pocity hrajú dôležitú úlohu nielen v živote teistov ale i ateistov. V každom prípade, pochopenie psychologického pôvodu pre vieru v Boha môže prispieť k posilneniu ateistického presvedčenia proti náboženským vieram. Pozri tiež syndróm pravého veriaceho a psychológia náboženstva.

Historické dôvody[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa náboženstiev vytvorilo vieru v mnohých bohov alebo nadprirodzené mocnosti, z ktorých každý bol spojovaný s určitým nevyjasneným fyzikálnym javom. Napríklad v starovekom Grécku bol Hádes boh mŕtvych, Helios boh slnka, Zeus boh bleskov a Poseidón boh mora a zemetrasenia. V dobách keď nebola dostupná žiadna vedecká teória, ktorá by mohla vysvetliť dané prírodné javy, ľudia hľadajúci vysvetlenia ich pripisovali nadprirodzeným silám. Drvivá väčšina týchto javov bola dnes už vedeckým spôsobom objasnená. Niektorí ateisti argumentujú, že všetky náboženské viery majú rovnaký alebo podobný základ, a teda že sú všetky obdobne prekonané a zastaralé.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina s najvyšším podielom ateistov v Európe je Česká republika. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 tvoria 59% populácie.[1]

Na Slovensku je podiel ateistov 13%.[2]

Severná Kórea a Čína sú oficiálne ateistické štáty, čo je zakotvené v ich ústave.[chýba zdroj]

Najvyšší podiel ateistov na svete je podľa sčítania ľudu vo Vietname, kde tvoria takmer 81%.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sčítání lidu, domů a bytů k 1. 3. 2001 - obyvatelstvo Česká republika [online]. Praha : Český statistický úřad, 21.3.2003. Dostupné online. (česky)
  2. CIA World Factbook - Slovakia [online]. REV. 2009-12-28, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)
  3. CIA World Factbook - Vietnam [online]. REV. 2009-12-16, [cit. 2010-01-17]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]