Predsokratovská filozofia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sanzio 01 cropped.png
Dejiny západnej filozofie
Predsokratovská filozofia • Staroveká filozofia
Stredoveká filozofia • Renesančná filozofia
Filozofia 17. stor. • Filozofia 18. stor.
Filozofia 19. storočia • Filozofia 20. stor.
Postmoderná filozofia • Súčasná filozofia
Pozri aj
z  d  u

Predsokratovská filozofia alebo raná grécka filozofia alebo ziedkavo predatická filozofia je prvá etapa vývinu gréckej filozofie v období, kedy ešte centrom hospodárskeho a ideologického zápasu neboli Atény (Atika), ale bohaté mestá gréckych kolónií. Predstavitelia tejto filozofie sa nazývajú predsokratici.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pytagoras

Predsokratovská filozofia je prvé obdobie rozvoja európskej filozofie. Prekonáva dovtedy dominujúci mytologický výklad sveta, pričom sa usiluje o odhalenie jednotného základu, počiatku všetkého jestvujúceho. Ústredným problémom teda bol problém pralátky, prapôvodcu všetkého jestvujúceho, počiatku (arché), základného prvku (stoicheion). Prvé známe riešenie tohto problému podal Táles Milétsky: podľa neho je touto pralátkou voda.

Pre prvé filozofické školy, milétsku (Táles, Anaximandros, Anaximenes) a efezskú školu (Herakleitos, Kratylos), bolo typické, že tento základ sa im javil ako majúci konkrétnu povahu - oheň, voda, vzduch a bol podľa nich bytostne dialektický.

Pytagorejci prišli s ideou, že základom sveta je neobmedzené a obmedzené (tvar, forma, číslo).

Eleatská škola (Xenofanes z Kolofonu, Parmenides, Zenón z Eley) prišla s kritikou dialektiky bytia a jeho mnohosti a zdôvodňovala prísny monizmus bytia (Jedno), ktoré musí byť v súlade so závermi čistého rozumu, prísne nedialektické, bez akejkoľvek zmeny a pohybu. Poeleatská prírodná filozofia (Empedokles, Anaxagoras, grécki atomisti) je do určitej miery syntézou iónskej filozofie a eleatskej filozofie: uznávala reálnosť mnohosti na bytostnej úrovni (korene vecí u Empedokla, semená vecí u Anaxagora, atómy u atomistov) a reálnosť pohybu. Sformoval sa tu pluralistický filozofický výklad sveta.

„Predsokratici majú zvláštne čaro, ktoré spočíva v začiatkoch. Je nesmierne ťažké pochopiť ich objektívne. Preto sa treba pokúsiť zbaviť akéhokoľvek filozofického vzdelania, ktoré nám v bežných myšlienkových a jazykových obratoch zakrýva bezprostrednosť. U predsokratikov sa vypracováva myslenie z náhľadu pôvodnej skúsenosti bytia [...] Pretože sa nám zachovali len zlomky, zvádza to takmer každého interpreta k tomu, aby si tam niečo pridal. Všetko je tu plné záhad.“ (Karl Jaspers, Úvod do filozofie)

Zoznam filozofov a škôl[upraviť | upraviť zdroj]

Táles (624-546 pred Kr.)
Anaximandros (610-546 pred Kr.)
Anaximenes z Milétu (585-525 pred Kr.)
Pytagoras (582-496 pred Kr.)
Filolaos (470-380 pred Kr.)
Alkmaion z Krotónu
Archytas (428-347 pred Kr.)
Herakleitos (535-475 pred Kr.)
Kratylos (5. stor. pred Kr.)
Xenofanes z Kolofonu (570-470 pred Kr.)
Parmenides (510-440 pred Kr.)
Zenón z Eley (490-430 pred Kr.)
Melissos zo Samu (asi 470 pred Kr.-neznáme)
Empedokles (490-430 pred Kr.)
Anaxagoras (500-428 pred Kr.)
Leukippos (5. stor. pred Kr.)
Demokritos (460-370 pred Kr.)
Protagoras (481-420 pred Kr.)
Gorgias (483-375 pred Kr.)
Thrasymachos z Chalkedónu
Kalikles
Kritias
Prodikos (465-390 pred Kr.)
Hippias (485-415 pred Kr.)
Antifón z Atén (480-411 pred Kr.)
Lykofrón

Iné skupiny[upraviť | upraviť zdroj]

Tento zoznam obsahuje väčšinou mená tých, ktorí boli skôr politikmi (predovšetkým sedem mudrcov) ako špekulatívnymi mysliteľmi a filozofmi v dnešnom chápaní.

Solón z Atén (asi 594 pred Kr.)
Chilón zo Sparty (asi 560 pred Kr.)
Táles z Milétu (asi 585 pred Kr.)
Bias z Prieny (asi 570 pred Kr.)
Cleobulus z Lindu (asi 600 pred Kr.)
Pittakos z Mytilény (asi 600 pred Kr.)
Periander z Korontu (625-585 pred Kr.)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]