Platón
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
| Platón | |
|---|---|
 grécky filozof |
|
| Narodenie | 428 pred Kr./427 pred Kr. Atény alebo Aegina, Grécko |
| Úmrtie | 348 pred Kr./347 pred Kr. Atény, Grécko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Platón (* 428 pred Kr./427 pred Kr. – † 347 pred Kr.) bol Sokratov žiak, spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof. Najväčší vplyv mala jeho teória ideí a filozofia štátu. Platón založil 385/7 pred Kr. svoju filozofickú školu zvanú Akadémia. Platónove spisy sú jediným informačným zdrojom o legendárnej zaniknutej ostrovnej civilizácii Atlantída.
Z hľadiska filozofie je významný predovšetkým svojimi gnozeologickými názormi a postojmi k štátu.
I. Gnozeológia - Platón hovorí, že javový (materiálny) svet nemožno spoznať pomocou zmyslov, lebo zmysly klamú (napr. ponorená palica do vody sa len javí, že je zlomená). Pravé bytie treba hľadať inou cestou, cestou cez iný svet, svet večných, nemenných, trvalých a len rozumom postihnuteľných entít - svet ideí, na ktorý sa naša nesmrteľná duša rozpamätáva a od týchto ideí, samy osebe existujúcich, sa odráža javový (zmyslový) svet. Pravé, dokonalé bytie, "jadro sveta a vznešenosť bytia", Platón vidí v transcendentálnom svete ideí, tzv. prvotné podstaty, ktoré sú podstatou pre javový svet, tzv. druhotné podstaty, ktoré sú len odrazom tohto ideálneho sveta. Platón uznáva dva rozličné svety, preto je považovaný za dualistu.
Kontakt našej duše s ideovým svetom je zabezpečený jej nesmrteľnosťou. Duša žije vo svete ideí a narodením sa dostáva do tela človeka. Keď človek umrie, opäť sa vracia do mimo skúsenostného sveta ideí. Usporiadanie ideí je hierarchické, ako vyšší pojem zahrnuje v sebe nižšie, tak aj vyššia idea obsahuje nižšie. Za najvyššiu ideu Platón považuje ideu dobra, ktorú stotožňuje s ideou božstva.
II. Spoločensko-politické otázky: Platón v diele Ústava podáva idealistickú až utopistickú víziu spravodlivej obce (štátu) tak, že štátny organizmus chápe ako analógiu duše. Duša spravodlivého človeka má tri základné cnosti: múdrosť, statočnosť a umiernenosť. U každého jednotlivca jedna zložka prevláda nad ostatnými a na základe tohto Platón rozdeľuje spoločnosť do troch stavov, pričom každý z nich má svoje funkcie a práva súvisiace s príslušnou cnosťou.
1. Tí, ktorí vynikajú múdrosťou sa majú stať filozofmi a ich poslaním je vládnuť nad spoločnosťou - vládcovia (archontes). Sú vychovávaní k múdrosti, k ich vlastnostiam patrí túžba po poznaní, láska k pravde, dobrá pamäť, priateľskosť, príjemnosť.
2. Statoční sa stanú strážcami, resp. vojakmi (fýlakes). Ich úlohou je ochraňovať a slúžiť blahu obce.
3. Umiernení, tzv. demiurgovia (demiurgoi) zabezpečujú výrobu, majú úlohu živiteľov. Patria tu roľníci, remeselníci a obchodníci.
Aby vládcovia a strážcovia nezneužívali svoje funkcie, je podľa Platóna nevyhnutné zrušiť súkromné vlastníctvo, zlaté a strieborné mince (mena) a manželský stav. Deti sa vychovávajú v zariadeniach obce a v 20-tom roku sa rozhodne o ich príslušnosti k niektorému zo stavov. Platón je zástancom "totalitného štátu", občan je tu pre štát, nie štát pre občana. Tento svoj model ideálneho štátu sa trikrát neúspešne pokúšal zaviesť v Syrakúzach. Dôvodom pádu bola nemožnosť zbaviť ľudí základných potrieb ako majetku, rodiny atď. Na základe tohto diela Platóna možno označiť ako prvého utopistu.
[upraviť] Zoznam zdrojov
[upraviť] Pytagoras
Priviedol Platóna k viere v nesmrteľnosť; od neho získal poznatky z náboženstva, mystiky a matematiky.
[upraviť] Parmenides
Ovplyvnil Platóna predstavou, že pravá skutočnosť je večná, nemenná a bezčasová.
[upraviť] Herakleitos
Hovorilo sa o ňom, že moc nerozprával a k tomu mu nebolo rozumieť. Pochádzal z Efezu, patrí do rannej gréckej filozofie. Jeho známy výrok je "Panta rei" - "Všetko plynie", ale aj "nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky". Jeho arché (prvopočiatok) bol oheň, zaujímal sa aj harmóniou a bojom protikladov. Viedol Platóna k presvedčeniu, že v prírodnom svete niet ničoho stáleho a že pravé poznanie nemôžeme dosiahnuť prostredníctvom zmyslov. Vo svojej filozofii sa Platón pokúšal nájsť riešenie rozporu medzi Herakleitovým názorom na svet, podľa ktorého sa svet javov stále mení, a parmenidovským chápaním pravej skutočnosti, ktorá je jedna a nemenná.
[upraviť] Sokrates
Vyvolal v Platónovi záujem o mravné problémy a túžbu po objasnení „zmyslu“ všetkého na tomto svete. Tak Sokrates, ako aj Platón sa zaoberali poznaním dobra.
[upraviť] Platónska akadémia
Filozofická škola založená približne v roku 387 pred Kr. Platónom. Meno dostala podľa rovnomenného aténskeho predmestia, ktorého ochrancom bol héros Akadémos. Po organizačnej stránke bola Akadémia thiasom na pestovanie kultu Múz. Platón sledoval jej založením pravdepodobne aj politické ciele, ako možno súdiť podľa jeho výkladu o spoločenskom poslaní filozofov v Ústave (9).
Obsahom svojej činnosti nadväzovala na tradície pytagorovského spolku. O jej vedeckom a filozofickom programe si možno utvoriť predstavu zo 7. knihy Platónovej Ústavy, kde sa opisuje, ako treba vzdelávať filozofov. Ako hlavné zložky vzdelania filozofov sa tu uvádza aritmetika, geometria, stereometria, astronómia a náuka o harmónii. Tieto vedecké disciplíny sa označujú ako predohra k najvyššej forme rozumovej činnosti, k dialektike.
Rozlišuje sa:
[upraviť] Stará Akadémia
prvá etapa vývinu platónskej Akadémie. Platónovo učenie nebolo pre členov Akadémie záväznou dogmou. Mnohí členovia Akadémie boli samostatnými tvorivými osobnosťami, napr. Aristoteles, [[Eudoxos z Knidu, Herakleides z Pontu a Filippos z Opuntu. Najortodoxnejšími platonikmi starej Akadémie boli Speusippos, scholarcha v rokoch 347-339, a Xenokrates, scholarcha v rokoch 339-315 .
[upraviť] Stredná Akadémia
etapa platónskej Akadémie; jej scholarchom bol Arkesialos (v rokoch 268-241). S Arkesilaom dochádza k obratu vo vývine akadémie smerom ku skepticizmu.
[upraviť] Nová Akadémia
etapa vo vývine platónskej Akadémie, ktorá radikalizovala smer nastúpený Arkesilaom; jej scholarchami boli: Karneades, Filon z Larissy, Antiochos z Askalonu.
[upraviť] Akadémia platónska florentská
široké spoločesntvo ctiteľov, ideových spriaznencov, žiakov a priateľov, ktoré sa sformovalo okolo Marsilia Ficina vo Florencii. Pre utvorenie tohto spoločenstva pripravil podmienky nekorunovaný vládca Florencie Cosimo Medici, ktorý vydržoval vo svojom dome Marsilia Ficina. Cosimo, ktorý si Marsilia veľmi obľúbil, daroval mu usadlosť nedaleko svojho vidieckeho sídla v Careggi neďaleko Florencie. Nemenej dôležitý bol aj iný Cosimov dar, grécky kódex obsahujúci Platónove diela. Existencia novej platónskej akadémie vo Florencii sa datuje 1459 až 1521.
[upraviť] Diela
[upraviť] Alkibiades /dialóg
Dialóg Alkibiades, uvádzaný tiež ako „Prvý“, čím sa rozlišuje od krátkeho Alkibiada, ktorý sa označuje ako „Druhý“, je priamy rozhovor medzi Sokratom a mladým aristokratom Alkibiadom (451-404 pred n. l.), neskorším aténskym štátnikom a vojvodcom, nakoniec zavraždeným Peržanmi vo Frýgii v Malej Ázii.
Sokrates, poslušný svojmu vnútornému „božiemu hlasu“ ("daimonion"), chce si vymeniť svoje myšlienky s ambicióznym Alkibiadom, ktorý si zakladá na svojej kráse, na svojom rode a na svojom bohatstve, a pomocou týchto predností chce dosiahnuť moc nielen v Aténach, ale dokonca - ironicky povedané - v celom Grécku, ba nad celým svetom. Dosiahnuť tento cieľ svojich želaní však môže Alkibiades len pomocou Sokrata. Tým sa Sokrates dostáva k vlastnej téme dialógu.
No iba ten, zdôrazňuje Sokrates, kto vládne potrebným vedením, môže úspešne vystupovať ako poradca aténskeho ľudu. Alkibiades si však namýšľa, že by mohol radiť Aténčanom v otázke vojny a mieru, ale to podľa Sokrata znamená vedieť, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé. No Sokrates donúti Alkibiada priznať sa, že nemá vedenie o spravodlivosti a nespravodlivosti, pretože v týchto veciach sa aj veľmi veľa ľudí nezhoduje medzi sebou. Alkibiades však dôvodí, že pri takejto porade ľudu nejde o to, čo je spravodlivé a čo nespravodlivé, ale o to, čo je užitočné, kým zasa Sokrates pokladá spravodlivé a užitočné za to isté. A tak Sokrates ďalej dokazuje Alkibiadovi, že nemá pravé vedenie, ktoré spočíva v poznaní dobra a zla, krásy a škaredosti, spravodlivosti a nespravodlivosti, užitočnosti a neužitočnosti, ale si len namýšľa, že má takéto vedenie, nad ktoré nie je nič potrebnejšie pre budúceho štátnika. Zdanlivé vedenie je totiž najhoršia nevedomosť. Preto mu Sokrates radí zamerať svoj pohľad na cudzích vedúcich štátnikov, najmä u Lacedemončanov a Peržanov. V dlhom výklade (tzv. perzská reč) Sokrates porovnáva, pravda, prehnaným spôsobom Alkibiadove malé prednosti s tým, čo majú Lacedemončania a čím vynikajú perzskí králi. Jedine starostlivosťou o seba samého, sebapoznaním a odborným umením môže Alkibiades prekonať svojich protivníkov a tak sa presláviť medzi Grékmi a barbarmi. Sebapoznanie a na ňom sa zakladajúca starostlivosť o seba samého spočíva v snahe stať sa cnostným (dobrým) mužom. Treba však rozlišovať medzi starostlivosťou o svoje vonkajšie záujmy, o svoje telo a o svoju dušu. Poznať samého seba znamená poznať svoju dušu. Duša je to určujúce pre nás, ona je pravý človek. Preto milovať samého Alkibiada znamená milovať Alkibiadovu dušu. Starosť o dušu musíme odlišovať od toho, čo rozumieme pod „starať sa o svoje veci“. Ak sa Sokrates hlási za Alkibiadovho trvalého obdivovateľa, tak sa to vzťahuje na Alkibiadovu dušu. Len skutočnou starostlivosťou o svoju dušu, sebapoznaním, môže Alkibiades uniknúť nebezpečenstvám, ktoré so sebou prináša štátnická dráha. Spravodlivosť, rozumnosť a vôbec cnosť sú podmienky správneho života a šťastia tak pre jednotlivca, ako aj pre štát. Alkibiades, ktorý nemá tieto vlastnosti, sľubuje, že z tohto svojho stavu nedôstojného slobodného človeka chce uniknúť starostlivosťou o spravodlivosť. „Chcel by som, aby si v tom aj zotrval,“ končí Sokrates rozhovor. „Nie že by som v niečom neveril tvojej povahe, ale keď sa dívam na ten silný vplyv štátneho života, obávam sa, aby ľahko nepremohol mňa i teba.“
Dialóg tzv. Alkibiades Druhý, ktorý má niektoré podobnosti s Alkibiadom tzv. Prvým (pozri vyššie), sa všeobecne a jednoznačne pokladá za nepravý
[upraviť] Epinomis /dialóg
dialóg nadväzujúci na poslednú časť Platónových Zákonov
[upraviť] Eutydemos /dialóg
Platónov dialóg, ktorého témou je kritika eristiky.
[upraviť] Eutyfron /dialóg
Dialóg o zbožnosti. Pozri Eutyfron
[upraviť] Faidon /dialóg
Pozri Faidono nesmrtelnosti duse
[upraviť] Faidros /dialóg
dialóg o kráse, láske a ideách.
[upraviť] Filebos /dialóg
o šťastnom živote
[upraviť] Gorgias /dialóg
- o rétorike- zamyslenie sa nad niektorými morálnymi otázkami
[upraviť] Hippias Menší /dialóg
[upraviť] Hippias Väčší /dialóg
[upraviť] Charmides /dialóg
o umiernenosti
[upraviť] Ion /dialóg
[upraviť] Kratylos /dialóg
- o pôvode reči
[upraviť] Kritias /dialóg
nedokončený spis o zánkiu ostrovnej ríše Atlantídy
"... V jediném dnu smůly, zmizel ostrov Atlantida do hlubin moře." -Platon 360 p.n.l.
[upraviť] Kriton /dialóg
[upraviť] Laches /dialóg
o statočnosti
[upraviť] Listy
[upraviť] Siedmy list
[upraviť] Lysis /dialóg
o priateľstve
[upraviť] Menexenos /dialóg
[upraviť] Menon /dialóg
o učení sa a poznávaní ako o spomínaní. Na nevzdelanom otrokovi v dialógu Sokrates Menonovi chce demonštrovať, že učenie je vlastne spomínanie si na všetko, čo vieme zo sveta ideí.
[upraviť] Minos /dialóg
[upraviť] Obrana Sokratova
- Sokratova reč na súde (monológ)
[upraviť] Parmenides /dialóg
[upraviť] Protagoras /dialóg
- o výchove k cnosti- „cnosť je vedomosť, ktorá sa dá naučiť“. Tvrdil, že duša má tri cnosti: múdrosť, statočnosť a umiernenosť, pričom tieto vlastnosti nie sú v rovnováhe.
[upraviť] Sofista /dialóg
[upraviť] Symposion /dialóg
o láske ako túžbe po poznaní
[upraviť] Štát /10 kníh
[upraviť] Štátnik /dialóg
o dokonalom politikovi
[upraviť] Teaitetos /dialóg
o spravodlivom vedení
[upraviť] Timaios /dialóg
o vzniku sveta problemy prírodnej filozofie
[upraviť] Zákony /12 kníh
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Platón
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Platón
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
- Platón (Angličtina)
