Theodor Wiesengrund Adorno
| Západná filozofia Filozofia 20. storočia |
|
 Horkheimer (vpredu vľavo) a Adorno (vpredu vpravo); Jürgen Habermas vzadu vpravo. Heidelberg, 1965 |
|
| Meno | Theodor Wiesengrund Adorno |
|---|---|
| Narodenie | 11. september, 1903 (Frankfurt, Nemecko) |
| Úmrtie | 6. august 1969 (Visp, Švajčiarsko) |
| Škola/tradícia | marxizmus, kritická teória |
| Oblasť záujmu | sociálna teória, sociológia, psychoanalýza, epistemológia, estetika, muzikológia,literárna teória, masmédiá |
| Význačné myšlienky | kultúrny priemysel, autoritárska osobnosť, negatívna dialektika |
|
Ovplyvnený
|
|
|
Ovplyvnil
|
|
Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno (* 11. september 1903, Frankfurt nad Mohanom – † 6. august 1969, Visp, Švajčiarsko) bol nemecký filozof, sociológ, muzikológ, predstaviteľ frankfurtskej školy. Ústrednou témou jeho (kritických) reflexií je európska kultúra a jej zložky (najmä hudba).
Metodologicky rozvíjal negatívnu dialektiku, podľa ktorej je negácia relativizáciou uzavretého systému pojmov. Dialektika v Adornovom poňatí nikdy nezaujíma stanovisko vopred. Adornova negatívna dialektika vychádza z idey neustále sa premieňajúcej predreflexívnej skutočnosti, ktorá je protikladná a predchádza každému mysleniu. Táto zvláštna a neopakovateľná realita prekračuje hranice systému, žije iba mimo systému. Proti systémovému mysleniu stavia Adorno negatívne kritické myslenie, koncentrujúce sa na isté tematické okruhy alebo centrá, ktoré nazýva modely.
Model vystihuje špecifické a viac než špecifické, no zároveň bez toho, aby ho vtesnávalo do vyššieho pojmu, do všeobecného. Filozoficky myslieť znamená myslieť v modeloch; negatívna dialektika je súborom modelových analýz. Ide jej o kritiku univerzálnej zaslepujúcej súvislosti i seba samej. Negativna dialektika ako kritika vôbec je tak aj vlastnou sebadeštrukciou: nie je filozofovaním o konkrétnom, ale uvoľnením sa voči konkrétnu s cieľom filozofovať z konkrétneho.
Obsah |
[upraviť] Dielo
- Kierkegaard. Konstruktion des Ästhetischen, 1933
- Dialektik der Aufklärung, 1947 (spolu s M. Horkheimerom)
- Philosophie der neuen Musik, 1949
- Minima Moralia. Reflexionen aus dem beschädigten Leben, 1951
- Zur Metakritik der Erkenntnistheorie. Studien ber Husserl und die phänomenologischen Antinomien, 1956
- Noten zur Literatur, 3. Bde., 1958-1965
- Einleitung in die Musiksoziologie, 1962
- Drei Studien zur Hegel, 1963
- Eingriffe. Neue kritische Modelle, 1963
- Jargon der Eigentlichkeit, 1965
- Negative Dialektik, 1966 /hlavné dielo
- Der Positivismusstreit in der deutschen Soziologie, 1969
- Ästhetische Theorie, 1970
- Erziehung zur Mndigkeit, Vorträge und Gespräche mit Helmut Becker aus den Jahren 1959 bis 1969, 1970
- Gesammelte Schriften in 20 Bänden, hg. v. R. Tiedemann, 1970-1986
- Soziologische Schriften, 1971
- Philosophie der neuen Musik, 1972
- Philosophische Terminologie, 2 Bde., 1974
- Briefwechsel mit E. Krenek, 1975
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Theodor Wiesengrund Adorno
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theodor Wiesengrund Adorno
[upraviť] Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Theodor W. Adorno na anglickej Wikipédii.
