Michail Alexandrovič Bakunin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Michail Alexandrovič Bakunin
Michail Alexandrovič Bakunin
ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva

Narodenie 30. máj 1814
Priamuchino, Ruské impérium
Úmrtie 1. júl 1876 (62 rokov)
Bern, Švajčiarsko

Michail Alexandrovič Bakunin, rus. Михаил Александрович Бакунин (* 30. máj 1814, Priamuchino, Ruské impérium – † 1. júl 1876, Bern, Švajčiarsko ) bol ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva.

Vychádzal z Fichteho a Hegelovej filozofie, neskôr - ako mladohegelovec - bol pod vplyvom Feuerbachových ideí: Bakuninov antiteologizmus. Zúčastnil sa revolúcie 1848-49. Ako člen vedenia I. robotníckej internacionály vystupoval proti Marxovi z anarchistických pozícií. Neskôr bol práve pre nezhody s Marxom s internacionály vylúčený. Dejiny interpretoval ako pohyb ľudstva z kráľovstva živočíšnosti do kráľovstva slobody. Hlavným utláčateľom ľudstva je podľa neho štát, pretože štát ako forma akejkoľvek centralizácie je iba novou obdobou otroctva.

Anarchizmus
Anarchy-symbol.svg
Školy anarchizmu
Anarchokomunizmus
Anarchokolektivizmus
Anarchosyndikalizmus
Anarchofeminizmus
Anarchoindividualizmus
Anarchoprimitivizmus
Anarchokapitalizmus
Ekoanarchizmus
Zelený anarchizmus (environmentálny)
Kresťanský anarchizmus
Infoanarchizmus
Anarchopacifizmus
Mutualizmus
Významní myslitelia
Max Stirner · William Godwin · Josiah Warren · Lysander Spooner · Johann Most · Pierre Joseph Proudhon · Michail Alexandrovič Bakunin · Henry David Thoreau · Piotr Alexejevič Kropotkin · Errico Malatesta · Benjamin Tucker · Emma Goldmanová · Alexander Berkman · Émile Armand · Murray Bookchin · Noam Chomsky · John Zerzan · Nestor Ivanovyč Machno
Súvisiace články
Parížska komúna
Kronstadtská rebélia
Španielska revolúcia
Anarchistické symboly
Anarchistický čierny kríž
Jurská federácia
Squatting
z  d  u

Náboženstvo je kolektívna šialenosť, zvrátený produkt vedomia utláčaných más a cirkev je druhom nebeskej krčmy, v ktorej sa ľud usiluje zabudnúť na svoje každodenné strasti. Prechod ľudstva ku kráľovstvu slobody predpokladá vyhodiť do vzduchu štát a vylúčiť zo života ľudu princíp moci. Namiesto štátu má nastúpiť slobodná federácia poľnohospodárskych a priemyselno-remeselníckych asociácií. Ľudové masy sa podľa Bakunina vyznačujú socialistickými inštinktami a nevyčerpateľnosťou živelnej revolučnosti. Bakuninove myšlienky sa rozšírili v 70. rokoch 19. storočia v Rusku, Taliansku, Španielsku a ďalších hospodársky málo rozvinutých krajinách.

V rámci svojho kolektivistického anarchizmu požaduje spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a konfiškáciu všetkého majetku cirkvi a štátu v prospech federatívneho zväzu robotníckych združení. Výroba by sa mala riadiť tak aby sa zladil dopyt s ponukou, štáty by produkovali to čo vedia produkovať najefektívnejšie, pre všeobecné blaho. Sloboda bez socializmu je výsadou a nespravodlivosťou, socializmus bez slobody je otroctvom. Republikánsky štát so všeobecným volebným právom môže byť aj despotický ak bude škrtiť vôľu a slobodný pohyb svojich členov. Bakunin sa hlásil k sociálno-demokratickému hnutiu.

Programové ciele sociálno-demokratického hnutia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. zničenie štátu
  2. zničenie buržoáznej revolúcie
  3. organizovanie zbedačenej robotníckej rodiny
  4. vytvorenie všeľudského sveta

Chcel odstrániť štát a právo právnikov, ktoré podľa neho neustále neguje ozajstné ľudské právo. Existujú dve hlavné vrstvy, vykorisťovaní a vykorisťovatelia, medzi nimi je stredná trieda, ktorá je aj vykorisťovaná aj vykorisťuje. Antagonizmus medzi týmito vrstvami spočíva v nerovnomernom rozdelení výrobných prostriedkov.

Podmienky revolúcie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. čistá nenávisť k podmienkam, v ktorých sa masy nachádzajú,
  2. presvedčenie, že zmena je možnou alternatívou,
  3. jasná vízia novej spoločnosti.

Ľudské bytosti sú od prírody spoločenské, viacmenej rovné a chcú byť slobodné. Štát považuje za násilnú, protispoločenskú inštitúciu udržujúcu nerovnosť medzi po slobode túžiacimi bytosťami. Preto je potrebné vykonať revolúciu. Vedel, že revolúcia musí byť násilná. Zastupiteľskú demokraciu považuje len za ilúziu spravodlivého systému.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.