John Stuart Mill

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

John Stuart Mill
anglický filozof, logik a ekonóm
Narodenie	20. máj, 1806 Pentonville, Londýn, Anglicko
Úmrtie	8. máj, 1873 Avignon, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

John Stuart Mill (* 20. máj 1806, Pentonville, Londýn – † 8. máj 1873, Avignon) bol anglický filozof, logik a ekonóm.

Bol predstaviteľom pozitivizmu, empirizmu a klasickej ekonómie. V etike zastával utilitarizmus. Skúmal induktívnu logiku ako jednu z metód poznávania prírodných zákonov, hlavne kauzálnych.

J. S. Mill ( anglický liberalizmus) stavia na filozofii Jeremy Benthama. Rozvíja utilitarizmus ďalej, odmieta uznať kvantitu nad kvalitou ,, lepšie je byť nespokojným Sokratom ako spokojným hlupákom" - v eseji ,,o slobode" sa zaoberá vzťahom medzi slobodou a autoritou, ich boj považuje za najvýraznejšiu črtu dávnych dejín

- tvrdí, že uplatnenie moci nad jednotlivcom je možné iba ak obmedzuje a poškodzuje svojimi činmi, správaním atď. slobodu iných, inak štát zasahovať nesmie ,,štát mi nemôže brániť aby som pil, aj keď sa tým poškodzujem, môže mi brániť iba v tom prípade, že svojím pitím ruším slobodu iných" tj všetko čo sa týka iba jednotlivca má zostať absolútne slobodné

- moc nesmie nikdy potláčať, obmedzovať, alebo kontrolovať: 1/ súkromné myšlienky a ich slobodný prejav 2/ individuálne záľuby a činnosti v snahe šťastne žiť 3/ styk s rovnako zmýšľajúcimi,

- ľudia sú omylní, treba teda debatovať aj s menšinovými názormi, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku tie správne

- správanie a myslenie má byť chránené, nesmie byť vytvárané despotickou verejnou mienkou, tradíciami či zvykmi

- individuálni občania sú zodpovední za seba, za svoje myslenie a pocity, záľuby etc

- spoločnosť ako celok zodpovedá len za celospoločenské záujmy

- aj legislatívy, ktoré sa snažia dosiahnuť dobro, ale užitím direkcie občana sú rovnako zlé ako tyrania,...

- Mill však uznáva potrebu štátu pri obmedzovaní slobody jednotlivca v niektorých prípadoch ako je napr. obmedzenie prejavu, ktorý iných navádza k sebapoškodzovaniu alebo poškodzovaniu iných, alebo obhajuje zásah do rodiny kvôli ochrane detí. Rovnako je zástancom povinného vzdelávania, ekonomický život taktiež zahŕňa spoločenský záujem a preto sa môže stať --subjektom regulácií, voľný trh je však často efektívnejší.

- skutočná sloboda je v hľadaní dobra svojou cestou

- Mill obhajuje zastupiteľskú parlamentnú demokraciu

- demokraciu stotožňuje so zastupiteľstvom

- pravá demokracia je podľa neho vláda všetkého ľudu, nie väčšiny

- zastupiteľskú demokraciu ohrozujú: 1/ nevedomosť voličov (preto kladie dôraz na všeobecné vzdelanie), 2/ nevedomosť zastupiteľského zboru 3/ uprednostňovanie vlastných záujmov v rámci zastupiteľského zboru