John Stuart Mill
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
| John Stuart Mill | |
|---|---|
 anglický filozof, logik a ekonóm |
|
| Narodenie | 20. máj, 1806 Pentonville, Londýn, Anglicko |
| Úmrtie | 8. máj, 1873 Avignon, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
John Stuart Mill (* 20. máj 1806, Pentonville, Londýn – † 8. máj 1873, Avignon) bol anglický filozof, logik a ekonóm.
Bol predstaviteľom pozitivizmu, empirizmu a klasickej ekonómie. V etike zastával utilitarizmus. Skúmal induktívnu logiku ako jednu z metód poznávania prírodných zákonov, hlavne kauzálnych.
Obsah |
[upraviť] Filozofia
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií, obsah preto nie je možné overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na zdroje. |
Jeho filozofia stavia na filozofii Jeremy Benthama. Rozvíja utilitarizmus ďalej, odmieta uznať kvantitu nad kvalitou ,,lepšie je byť nespokojným Sokratom ako spokojným hlupákom" - v eseji ,,o slobode" sa zaoberá vzťahom medzi slobodou a autoritou, ich boj považuje za najvýraznejšiu črtu dávnych dejín
Tvrdí, že uplatnenie moci nad jednotlivcom je možné iba ak obmedzuje a poškodzuje svojimi činmi, správaním atď. slobodu iných, inak štát zasahovať nesmie ,,štát mi nemôže brániť aby som pil, aj keď sa tým poškodzujem, môže mi brániť iba v tom prípade, že svojím pitím ruším slobodu iných" tj všetko čo sa týka iba jednotlivca má zostať absolútne slobodné.
Moc nesmie nikdy potláčať, obmedzovať, alebo kontrolovať:
- súkromné myšlienky a ich slobodný prejav
- individuálne záľuby a činnosti v snahe šťastne žiť
- styk s rovnako zmýšľajúcimi
Ľudia sú omylní, treba teda debatovať aj s menšinovými názormi, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku tie správne.
Správanie a myslenie má byť chránené, nesmie byť vytvárané despotickou verejnou mienkou, tradíciami či zvykmi.
Individuálni občania sú zodpovední za seba, za svoje myslenie a pocity, záľuby, atď.
Spoločnosť ako celok zodpovedá len za celospoločenské záujmy
Aj legislatívy, ktoré sa snažia dosiahnuť dobro, ale užitím direkcie občana sú rovnako zlé ako tyrania,...
Mill však uznáva potrebu štátu pri obmedzovaní slobody jednotlivca v niektorých prípadoch ako je napr. obmedzenie prejavu, ktorý iných navádza k sebapoškodzovaniu alebo poškodzovaniu iných, alebo obhajuje zásah do rodiny kvôli ochrane detí. Rovnako je zástancom povinného vzdelávania, ekonomický život taktiež zahŕňa spoločenský záujem a preto sa môže stať subjektom regulácií, voľný trh je však často efektívnejší.
Skutočná sloboda je v hľadaní dobra svojou cestou.
Mill obhajuje zastupiteľskú parlamentnú demokraciu.
Demokraciu stotožňuje so zastupiteľstvom.
Pravá demokracia je podľa neho vláda všetkého ľudu, nie väčšiny.
Zastupiteľskú demokraciu ohrozujú:
- nevedomosť voličov (preto kladie dôraz na všeobecné vzdelanie),
- nevedomosť zastupiteľského zboru
- uprednostňovanie vlastných záujmov v rámci zastupiteľského zboru
[upraviť] Dielo
- A System of Logic, Ratiocinative and Inductive, 1843
- Principles of Political Economy, I-II, 1848
- Dissertations and Discussions, I-II, 1859
- Essay on Liberty, 1859
- Utilitarianism, 1861
- Auguste Comte and Positivism, 1865
- An Examination of Sir W. Hamilton's Philosophy, 1865
- Autobiography, 1873
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o John Stuart Mill
Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Stuart Mill
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
