Rétorika (rečnícke umenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rétorika alebo rečníctvo alebo rétorstvo (z starogréc. ῥητορική ) je rečnícke umenie a náuka o verbálnom prejave.

Rétorika bola (v stredoveku) tretie zo siedmich slobodných umení. Vznikla v starovekom Grécku. V tomto čase to bola súčasť stredného vyššieho vzdelania a často od svojho prejavu závisel ich úspech. Rétoriku vyučovali rétori-učitelia rétoriky. Najvýznamnejší rétori boli grécky filozofi-sofisti, ako napriklad Demostenes, Gorgias z Leontín, Sokrates a jeho žiak Platón. Aristoteles ako najvýznamnejší rečník napísal diela Rétorika a Poetika. Tézy z týchto diel tvoria základ i pre súčasnú rétoriku.

Podľa Aristotela rétorika chce presvedčovať bez toho, aby si robila starosti o pravdivosť či len zdanlivosť toho, o čom sa hovorí.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]