Benedetto Croce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Benedetto Croce
Benedetto Croce
taliansky filozof, humanista, historik a kritik

Narodenie 25. február 1866
Pescasseroli, Taliansko
Úmrtie 20. november 1952 (86 rokov)
Neapol, Taliansko

Benedetto Croce (* 25. február 1866, Pescasseroli, Taliansko – † 20. november 1952, Neapol) bol taliansky filozof, humanista, historik a kritik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do bohatej katolíckej rodiny. Rodičia mu zomreli už v detstve pri, zemetrasení, a preto ho vychovával jeho strýko Silvio Spaventa.
V rokoch 1920-1921 bol ministrom školstva, roku 1944 znova minister. V roku 1925 napísal manifest proti fašizmu v Taliansku. V roku 1943 založil (do roku 1947 aj viedol) Liberálnu stranu. V roku 1947 založil Taliansky inštitút pre historické študie.

V rokoch 1903-1944 vydával vplyvný literárno-filozofický časopis „La Critica“.

Názory[upraviť | upraviť zdroj]

Bol odporcom fašizmu, ideológom liberalizmu. V estetike bol zástancom podriadenia sa jednotlivca všeobecným hodnotám.

Prekonal taliansky pozitivizmus, ktorý bol dôležitý v 19. storočí. Spočiatku bol ovplyvnený F. De Sanctisom a J. Herbartom, ale potom sa stal novohegelianistom. Svojím dialektickým idealizmom podľa Hegela značne prispel k rozšíreniu nemeckého idealizmu v Taliansku.

Skutočnosť chápal ako nekonečný, dialektický vývoj objektívneho ducha dejín. Skutočnosť sa vraj realizuje v dvoch základných podobách:

  • tvorivá teoretická činnosť (poznávanie):
    • estetické myslenie
    • pojmové myslenie
  • praktická činnosť (chcenie, konanie)
    • etika
    • ekonomickosť

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorke sú doslovné preklady

  • Materialismo storico ed economia marxista (1900) (Historický materializmus a marxistická ekonómia)
  • Filosofia come scienza dello spirito (1902-1917) (Filozofia ako veda ducha), časti:
    • Estetica come scienza dell' espressione e linguistica generale (Estetika ako veda výrazu a všeobecná lingvistika)
    • Logica come scienza del concetto puro (Logika ako veda čistého pojmu)
    • Filosofia della pratica. Economia ed etica (Filozofia praxe. Ekonika (Ekonomickosť) a etika)
    • Teoria e storia della storiografia (Teória a dejiny historiografie)
  • Ciò che è vivo e ciò che è morto della filosofia di Hegel (1907) (Živé a mŕtve (veci) na Hegelovej filozofii)
  • La filosofia di Giambattista Vico (1911) (Filozofia Giambattistu Vica)
  • Breviario di estetica (1912) (Breviár estetiky)
  • Saggio sul Hegel (1912) (Rozprava o Hegelovi)
  • Goethe (1919)
  • Poesia e non poesia. Note sulla letteratura europea del secolo decimonono (1923) (Poézia a nepoézia)
  • Racconto degli racconti (1925) (Rozprávanie rozprávaní)
  • Manifest antifašistických intelektuálov (1.5. 1925),in: La Critica
  • Aesthetica in nuce (1928) (Estetika v zátylku)
  • Ultimi saggi (1935) (Poslední múdri)
  • La poesia (1936) (Poézia)
  • La storia come pensiero e come azione (1938) (Dejiny ako myšlienka a ako čin)
  • Il carattere della filosofia moderna (1941) (Charakter modernej filozofie)
  • Filosofia e storiografia (1949) (Filozofia a historiografia)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]