David Hume

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
David Hume
David Hume
škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm

Narodenie 7. máj 1711
Edinburgh, Škótsko
Úmrtie 25. august 1776 (65 rokov)
Edinburgh, Škótsko

David Hume (* 7. máj 1711, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo – † 25. august 1776, Edinburgh) bol škótsky osvietenský filozof, etik, historik a ekonóm.

Bol pokračovateľom anglického empirizmu a senzualizmu, subjektívny idealista. Nadviazal na Locka. Svojím agnosticizmom ovplyvnil Immanuela Kanta.

Narodil sa ako mladší syn Josepha Huma, Lorda z Ninewells. Jeho otec zomrel, keď mal David iba dva roky. Bol knihovníkom, neskôr pracoval v štátnych službách, vrátane diplomatických misií vo Francúzsku, kde sa stýkal s encyklopedistami. Je pochovaný na Old Calton Burial Ground v škótskom Edinburghu. V roku 1987 bol po ňom pomenovaný asteroid 7009 Hume.

Filozofia[upraviť | upraviť zdroj]

Filozofia je podľa Huma v prvom rade kritika, a síce kritika všeobecne prijímaných presvedčení a racionalizmu. Na tento Humov kriticizmus nadväzuje napr. Kant alebo analytická filozofia. Ale aj Krišnamurtiho kriticizmus a skepticizmus v mnohom pripomína Huma.

Východiskom Humovej filozofie bol empiristický predpoklad, že poznanie musí byť koniec koncov odvodené zo zmyslovej skúsenosti.

Zdroj poznania videl v skúsenosti, chápanej ako naše duševné zážitky. Rozlišuje pôvodné zmyslové dojmy (impresie) a ich otlačky v pamäti (idey).

Predmetom filozofie nie je vonkajší svet, ale vzťahy medzi dojmami a ideami. Skutočnosť, ako ju vnímame, je podľa neho len tok dojmov. Zákon združovania ideí vedie v mysli k asociácii predstáv podľa podobnosti či odlišnosti, podľa priestorovej a časovej spojitosti a podľa príčinnosti. Toto združovanie nemá reálny základ - presvedčenie, že i v budúcnosti za určitými javmi budú nasledovať určité účinky, je založené len na zvyku a viere, že tomu tak bude vždy. Vo spojovaní predstáv nie je podľa neho žiadna nutnosť. Ak po udalosti A nasleduje udalosť B – je to len následnosť, a nie príčinnosť. Nedá sa hovoriť o kauzalite, ale o pravdepodobnosti.

Napriek tomu vedám prisudzoval oprávnenosť, poznanie geometrie a matematiky považoval dokonca za isté, pretože sa zaoberajú kvantitatívnymi vzťahmi predstáv. Navrhol nahradiť vo vedách prísnu kauzalitu pravdepodobnosťou a sám sa jej teóriou zaoberal.

Kritizoval teológiu a náboženstvo.

Vo vzťahu k zázrakom upozornil, že čím starobylejší a barbarskejší je národ, tým lepšie sa darí zázrakom najrôznejších druhov. Všimol si sklon ľudí vo všetkých dobách a v každom veku túžiť po mimoriadnych udalostiach, byť o nich klamaný, vyrábať ich, tvoriť, prikrášľovať, vylepšovať a napokon uveriť, že sa stali. Neznamená to, že sa zázraky nemôžu stať. Avšak znamená to, že ak sa povie, že sa stal zázrak, vždy bude pravdepodobnejšie, že človek, ktorý to tvrdí, sa buď mýli, alebo je oklamaný, ako že sa zázrak naozaj stal. Veriť v zázrak, ako povedal Hume, nie je akt rozumu ale viery.

V etike zdôrazňoval úlohu citov a praktickosť konania, bol blízky utilitarizmu.

Ekonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako národohospodár bol v určitom zmysle predchodcom Adama Smitha. Spojil postrehy mnohých predchodcov v ucelenú spoločenskú a národohospodársku teóriu. Jeho najdôležitejšie ekonomické pojednania sa týkajú meny, zahraničného obchodu a úroku. Kritizoval merkantilistickú politiku, formuloval základnú myšlienku kvantitatívnej teórie peňazí, zdôrazňoval kľúčový význam obchodu pre mierové vzťahy medzi národmi, odmietal sťažnosti, že obchod ničí cnosti, že spôsobuje úpadok civilizovaných národov. V psychológii anticipoval behaviorizmus. Veľa rokov pôsobil v zahraničí a v Londýne.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt Gutenberg
Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:
  • Dejiny Anglicka (The History Of England), 1754-61 (6 dielov)
  • Dialogues Concerning Natural Religion, 1779
  • Four Dissertations, 1757
  • Morálne a politické eseje (Essays, Moral And Political), 1741-42
  • Pojednanie o ľudskej prirodzenosti (A Treatise Of Human Nature), 1739-40
  • Political Discourses, 1752
  • Some Observations On Religion And Morality, 1745
  • Skúmanie o ľudskom rozume (An Enquiry Concerning Human Understanding), 1748
  • Skúmanie princípov morálky (An Enquiry Concerning The Principles Of Morals), 1751

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]