Pierre Abélard
Z Wikipédie
Pierre Abélard (* 1079, Le Pallet pri Nantes – † 21. apríl 1142, Chalon-sur-Saône) bol francúzsky filozof a teológ.
V spore o univerzálie zastával stanovisko umierneného nominalizmu (konceptualizmu). K podpore samostatnosti myslenia prispel vypracovaním dialektickej metódy, ktorá sa stala vzorom scholastiky a spočivala v osvetlení problému zo všetkých strán a v snahe o zmierenie zdanlivo neprekonateľných rozporov. V spore o vzťahu viery a rozumu sa prikláňal k racionalizmu: treba chápať, aby sme mohli veriť; biblii treba rozumieť. Abélard je známy aj opisom svojej nešťastnej lásky s Heloise.
Obsah |
[upraviť] Dielo
- Dialectica, nap. 1118-1137
- Sic et non (Áno a nie), nap. 1121-1140
- Logica, nap. pred 1123
- Ethica seu liber dictus scito te ipsum, nap. po 1125 alebo 1129
- Nosce te ipsum, po 1125 = Etica seu ...
- Opera, I-II, 1849-1859
- Opera omnia, 1855
- De unitate et trinitate divina, vyd. R. Stölzle 1891
- Die Philosophischen Schriften Abaelards 1-3, vyd. B. Geyer 1919-1927
[upraviť] Pozri aj
- Roscellinus, J. - Abélardov učiteľ
- Viliam zo Champeaux - Abélardov učiteľ
- dialektika
- múdrosť
- učenie Abélarda, P.
- univerzálie
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Pierre Abélard
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pierre Abélard
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
