Ján Zlatoústy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svätý Ján Zlatoústy
Johnchrysostom.jpg
Ján Zlatoústy na byzantskej mozaike v chráme Hagia Sofia v Istanbule
Narodenie 344/354
Úmrtie 14. september 407
Atribúty kniha evanjelií, úľ
Patronát kresťanských kazateľov, ochranca proti padúcnici
Cirkev rímskokatolícka cirkev, gréckokatolícka cirkev, pravoslávna cirkev, anglikánska cirkev, východné kresťanské cirkvi
Sviatok 13. september - rímskokatolícka cirkev, 13. november - pravoslávna cirkev, východné katolícke cirkvi
Portal.svg Biografický portál

Svätý Ján Zlatoústy (byzant. Ιωάννης ο Χρυσόστομος, Ioannes Chrysostomos) (* 344/354 Antiochia, Turecko - † 14. september 407 Komana) bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolský patriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše a spisovateľ.

Svojimi rečníckymi vystúpeniami, v ktorých kritizoval sociálne rozdiely a spoločenskú nespravodlivosť, či nákladný život cirkevných zložiek, si získal značnú popularitu. Vládne kruhy cisárskeho dvora a klérus ho preto prenasledovali a roku 404 vypovedali do vyhnanstva.

Význam mena[upraviť | upraviť zdroj]

Pre výrečnosť, ktorou strhával poslucháčov, bol zvaný Zlatoústy. V roku 1568 ho pápež Pius V. menoval učiteľom cirkvi.

Svätý Ján Zlatoústy upravil jednu zo starších antiochijských anafor a zaviedol ju do používania v Konštantínopole. Na základe toho nesie liturgia sv. Jána Zlatoústeho jeho meno (je to najpoužívanejšia bohoslužba gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 398 prijal s váhaním funkciu patriarchu v Konštantinopoli, kde rozvinul charitatívnu činnosť, s neúprosnou mravnou prísnosťou usiloval o reformu kňazského života a bojoval proti neduhom v spoločnosti i na cisárskom dvore. Tým si znepriatelil vyššie duchovenstvo, vrátane alexandrijského patriarchu Theofila, ktorý chcel dosadiť na konštantinopolský stolec svojho kandidáta, špičky svetskej hierarchie a najmä cisárovnej Eudokie. Na jej podnet bol v roku 403 zosadený a poslaný do exilu, ľud si však vynútil jeho návrat. Prímerie s cisárovnou netrvalo dlho a po surovom vojenskom zásahu počas veľkonočných obradov v roku 404 bol poslaný do vyhnanstva v Malom Arménsku. Neprestal však riadiť svoju diecézu a viedol rozsiahlu korešpondenciu. Na nátlak svojich nepriateľov bol n cisárov rozkaz preložený na ešte odľahlejšie miesto na východnom pobreží Čierneho mora. Po trojmesačnom namáhavom putovaní však zomrel. Jeho pohrebu sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od starších antiochijských spisovateľov sa spisy Jána Zlatoústeho zachovali takmer kompletné. O ich dôležitosti a obsahových a štylistických prednostiach svedčí fakt, že v mnohých byzantských kláštoroch boli predpisované mníchom ako „povinné čítanie“ pri rôznych príležitostiach; vďaka tomu sa mnohé z jeho diel zachovali v množstve manuskriptov.

Známym je jeho Poučné slovo na svätý a svetlý deň slávneho a spasiteľného vzkriesenia Krista, nášho Boha - homília, ktorá sa číta každoročne na utierni Paschy.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • "Ján Zlatoústy, konštantinopolský arcibiskup : 13. november, 27. január, 30. január." In: Antonín Čížek: Synaxár : Životy svätých. Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 77-81. ISBN 80-967341-1-3
  • "Dňa 13. novembra : Svätý otec Ján Zlatoústy, arcibiskup Carihradu." In: Andrej Josafát Gregor Truch: Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka. Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 558-561. ISBN 80-7165-381-0
  • J. Kadlec, Dějiny katolické církve I., Vydavatelství Univerzity Palackého, Olomouc, 1993
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]